Ako hodnotíte tohtoročnú súťaž?
Piaty ročník vnímam ako malé jubileum. Zmenil sa systém hodnotenia, porotcovia obhajovali svoju pravdu veľmi emotívne, snažili sa dospieť ku konsenzu. Keď mal jeden z porotcov silný argument, ostatní ho počúvali, čo je veľmi dôležité. Pre mňa je zásadné, že vyhrala práve fotografia Večera. Mnohokrát totiž nemáme čas premýšľať a toto by nám malo pripomenúť, že sa máme zastaviť. Fotografia Ivana Holuba upozorní na to, že na svete žijú deti umierajúce od hladu. Jej posolstvom je uvedomiť si, v čom žijeme my, na čo sa sťažujeme, keď niekoľko tisíc kilometrov od nás nemajú deti čo jesť. Zachytáva moment na zamyslenie, na jednej strane je to smutný obraz a zároveň je to povzbudenie, motivácia, že ak niekomu môžeme pomôcť, mali by sme to urobiť.
Čo by mala mať dobrá novinárska fotografia?
Presne to, čo má víťazná fotografia – mala by na niečo upozorniť. V súťaži sú fotografie zaznamenávajúce aktuálne dianie za posledný rok, nielen v našej krajine, ale aj v zahraničí. Mala by obsahovať niečo, nad čím je dôležité zamyslieť sa, odrážať, čo sa deje. Všetky prihlásené fotografie reagovali na aktuálne udalosti, nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Minulý rok bola kategória aktualita hodnotená predsedom poroty, fotografom Stanleym Greeneom, ako najslabšia. Ako boli fotografi pripravení tento rok?
Fotografi pracujúci pre médiá by mali dbať na to, aby ich fotografia nebola prvoplánová, nemali by „cvakať“ len na tlačovkách. Mali by nad svojimi zábermi rozmýšľať a fotografiou niečo povedať. Kategória aktualita sa od minulého roku zlepšila, ale stále je čo dobiehať. Na to je aj táto súťaž, aby sa zlepšovala úroveň fotografie a nadväzovala sa spolupráca s médiami. Máme vynikajúcich fotografov, no vždy sa môžu zdokonaľovať, aj preto pripravujeme sériu workshopov.
Čo si poviete, keď otvoríte slovenský denník? Dá sa porovnávať so zahraničím?
Nerada by som to porovnávala so zahraničím. V každom prípade je dôležitý dobrý editor. Vizuálna stránka je veľmi dôležitá pre akékoľvek médium, či už printové, alebo elektronické. Aj keď jete, jete očami, je veľmi dôležité, ako jedlo vyzerá, a to platí aj pre médiá.
Foto: Ivan Holub
Súťaž je otvorená aj mladým tvorcom, študentom a fotografom do 25 rokov. Sú medzi nimi výrazné talenty?
Je tu veľa mladých ľudí a po škole si často nenájdu vo svojom odbore zamestnanie. Múdry fotograf a profesor Jindřich Štreit, ktorý je krstným otcom celého projektu, nám poradil, že by sme mali podporovať mladých, pre ktorých je veľmi dôležité, ako odštartujú. Preto sme túto kategóriu otvorili aj pre zahraničie, nech sa môžu porovnať so svetom. Mnohí sa budú chcieť po škole umiestniť a toto je dobrá príležitosť. Či budú pracovať pre médiá, alebo ako samostatní fotografi, zjednoduší im to cestu, pretože dajú vedieť, že existujú. Víťaza podporíme nielen finančne, ale zorganizujeme mu výstavu. Aj kategóriu video, kde je garantom RTVS, by sme chceli v budúcnosti zlepšiť spoluprácou s odborníkmi, pretože je veľmi dôležitá. Na rozdiel od fotky, ktorá je famózna, vo videu môžete počuť autentické výpovede ľudí, má silnejšiu emóciu.
Opakovali sa u autorov prihlásených prác nejaké témy?
Objavujú sa témy, ktoré zatriasli našou krajinou, samozrejme, sú to utečenci, Francúzsko, Ukrajina, všetko, čo sa okolo nás a vo svete minulý rok dialo.
Je pre fotografov dôležité súťažiť?
Verím, že táto súťaž pre nich začína byť dôležitá. Môžu sa prezentovať, a hlavne ukázať dôležitú tému. Chodia po svete a dokumentujú dôležité javy, týka sa to aj každodenného života či prírody. Prinesú to, čo videli, a my máme možnosť zamyslieť sa, prípadne pomôcť. Na to je táto súťaž.
Čím rezonuje víťazná fotografia vo vás?
Mám veľmi rada Afriku, bola som tam niekoľkokrát. Na jednej strane je to krásna krajina, kde žijú úžasné zvieratá, na druhej strane tam ľudia umierajú. Za pätnásť rokov sa tam situácia veľmi zhoršila, na mnohých miestach sú vojny, ľudia hladujú, umierajú na choroby. My si to v našej krajine nedokážeme reálne predstaviť. Dostanú jeden tanier s jedlom a sú šťastní, že sa môžu najesť. Nie je nič horšie, ako pozerať sa na človeka umierajúceho na podvýživu. V Európe, kde sa paradoxne rieši obezita, by sa nad tým mal každý zamyslieť. Verím, že tento rok prinášame pozitívny odkaz. Aj keď je Večera krutý výjav, má pozitívne posolstvo – môžeme pomáhať. Ľudia by mali na základe tejto fotografie porozmýšľať nad hodnotami, pretože nič nie je dôležitejšie ako život. Pevne verím, že osloví každého – od študenta základnej školy až po dôchodcu. V tom výjave je neuveriteľne veľa významov pre každého, stačí si ich vziať.
Víťazné práce minulého ročníka budú od 19. septembra do 1. októbra vystavené v newyorskej štvrti Dumbo pod Brooklynským mostom. Ako ste sa tam dostali?
Je to pre nás prvý stupienok do sveta. Veľmi nám pomohol novinár Paul Martinka a generálna konzulka. Až po rozhovoroch so Stanleym Greeneom sme si uvedomili, že ideme do jednej z najprestížnejších galérií v New Yorku. Američania budú môcť vidieť fotky približujúce Slovensko, navyše sa v tom čase, niekoľko metrov odtiaľ, odohráva Photoville, najväčší festival fotografie v New Yorku. Návštevnosť bude preto obrovská, fotografi sa môžu zviditeľniť. Vystavovať budeme minuloročný výber, no prinesieme aj katalógy tohtoročného Slovak Press Photo a všetky víťazné fotografie sa budú v galérii premietať. Je dôležité, aby sa krajina prezentovala očami fotografa. Po piatich rokoch mám pocit, že rodina fotografov sa zväčšuje.
