Svetobežník mapoval fragmenty života v odľahlých kútoch ruskej krajiny. Pri výbere lokalít sa dal viesť knihou Ostrov Sachalin dramatika a spisovateľa Antona Pavloviča Čechova. V centre fotografovej pozornosti je ruský človek bez príkras a patetických gest, ošľahaný morom, dýchajúci dym z továrenských komínov, špinavý od ťažkej práce.
Čechov sa v diele zameral na odľahlé kúty ruskej krajiny, kde prevláda zadymená šeď a strohá chudoba. Greene prešiel západným pobrežím Sachalinu, zastavil sa na miestach, kde posielali trestancov a väzňov na nútené práce, cestoval Transsibírskou magistrálou, na pobreží ho zaujala práca rybárov či rutina v Staroutkinských železiarňach. No fascinuje ho aj druhá strana života, to, ako trávi čas mladá generácia Rusov, nevynechal preto ani nočné podniky.
Stanley Greene sa preslávil ako vojnový fotograf, a pachuti vojny sa nevyhol ani v tomto cykle. „Otvorila moje staré vojenské jazvy,“ píše pod fotografiou z kaukazského Bamutu, obce, ktorú v roku 1995 ostreľovala ruská armáda.
Greene je otvorený, inštinktívny, na javy nahliada všestranne, zaujatý osobitým naturelom ľudí a ich krajiny. Dokumentuje bezprostredné okamihy, prostý človek sa v nich dotýka svojho dňa. Estetika škaredosti tu má osobitý tvar, vyzdvihuje skrytú krásu, humanizmus a odhodlanie ľudí zostať zrastení s miestom, ktoré je poznačené chudobou či vojnovými konfliktmi.
Rybári, robotníci, cestovatelia, dovolenkári, umelci aj mládež, fotografie sú zbierkou ich rituálov. Fragmenty každodennosti umocňujú fotografove osobné postrehy v podobe sprievodného textu pod niektorými dielami. Pomáhajú vsadiť zdokumentované momentky do konkrétneho kontextu. V rozostrených veľkoplošných fotografiách zas necháva vyznieť atmosféru, pocit.
U Greena dokumentaristu dominuje momentálna chvíľa, situácia a v druhom pláne odkrýva sociálno-spoločenský kontext a symboliku. Všíma si bizarné situácie, zaujímavé tváre a kreslí mikropríbehy. Výstava Cesta na kraj Ruskej ríše ukazuje Rusko z novej perspektívy, ide totiž o záznam Greenovej osobnej púte.