Opýtali sme sa kurátorky výstavy Kristíny Jarošovej, čo najnovšia výstava Vlasty Žákovej prináša: „Výtvarníčka sa na výstave Tiene raja vracia a alternuje pratémy, ktoré sa dnes zdajú na okraji záujmu – rajská záhrada, prvotný hriech a vznik ľudstva. Ona verí, že tieto pojmy stále do určitej miery ovplyvňujú naše sociálne modely správania a partnerské návyky. V podkroví Mirbachovho paláca vytvára priestor pre lásku medzi rovnakými pohlaviami, Adamom a Adamom, ktorí síce načnú jablko poznania, avšak ľudstvo nevzniká. Tak sa ocitajú v agónii narušeného a zamrznutého raja s nadpozemskými bytosťami a s pocitom odcudzenia a samoty.“
Kristína Jarošová dobre pozná Žákovej tvorbu – čo si myslí o tomto novom smerovaní výtvarníčky? Nie je jej aj smutno za obdobím, ktoré autorka opúšťa? „Postupné opúšťanie párty témy je prirodzené a na výstave doznieva už len v temných plastikách bytostí, obývajúcich svet mimo našej reality, zmutovaný zo svetiel diskoték. Tieto bytosti sú odkazmi na pocity strachu, obáv a túžob, ktoré človek má v určitých životných obdobiach. Spolupráca s fotografmi a performermi autorke umožňuje opúšťať aj klasický formát a skúšať nové. Výtvarníčka ale opäť starostlivo konštruuje svet na hrane imaginácie a reality a vťahuje doň diváka jedovato žiarivými a zámerne nedokončenými ťahmi vlákien. Na výstave je naplno cítiť Vlastinu túžbu presiahnuť limity daného média: prepája zvukovo-svetelno-pohybové prvky, ktoré umocňujú zážitok z textilných obrazov, mäkkých sôch a plastík, ktoré sa dajú nosiť. V spolupráci s ľudským telom necháva plastiky aj ožívať!“
Zaujímavosťou je, že výtvarníčka veľmi prirodzene zakomponovala diela do trámov podkrovia prostredia paláca. Diela sú navzájom poprepájané visiacimi vláknami, ktoré pripomínajú pavučiny. „Verím, že tento raj – znovu nenájdený – poteší divákov svojou nápaditosťou,“ uzatvára Jarošová.
