Slovenský výtvarník, ktorý používa umelecké meno Sancho, sa narodil v Borši na Slovensku (1971), dvadsať rokov žil a tvoril v Bratislave, posledné tri roky zakotvil v Banskej Bystrici. Zatiaľ má za sebou 16 výstav na Slovensku, v Čechách, Francúzsku a Rakúsku. Pravidelne sa zúčastňuje výtvarných sympózií v Čechách a na Slovensku. Jeho „písacími“ nástrojmi sú akryl, tuš a olejomaľba.
Foto: Sanchoartgallery
Hedonizmus to teda určite nie je a ak, tak veľmi dobre skrytý v maliarovej trinástej komnate, v jeho pere. Na povrch vyplávajú tajomné rieky a moria, účelovo skryté pohoria, ďaleké krajiny, dvere do neznáma, ktoré tak neznesiteľne lákajú vstúpiť.
Výtvarník odmalička prejavoval sklon k maľbe, ktorú neskôr pretavil do profesionálnej tvorby plnej invenčnosti a imaginácie. Profesionálnej tvorbe sa venuje približne od roku 2005 a definuje ju ako „temno surrealistickú, fantazmagorickú, snovú, miestami religiózno – hororovú s prvkami sexuality, psychedelie a spirituality“.
Sancho o sebe hovorí, že je „vitálny človek, komplikovaný, prchký, citlivý až precitlivelý, ambivalentný, družný, rád fantazíruje, filozofuje, vyhľadáva samotu, nemá rád konvencie, komerciu, diletantov …“ Mohli by sme o ňom povedať ešte viac, ale to za nás vravia jeho obrazy.
Snové, zádumčivé, pohlcujúce nielen diváka, ale aj samotného majstra, lebo je jasné, že to, čo vidíte na plátne, to aj umelec žije. Nie nadarmo sa jeho výstava volá Utópia. Je to však tvorivá utópia.
Určite neobíďte do 6. novembra 2016 Banskobystrickú Radnicu. Stojí to za to.
