Na klasiku, objavy aj rarity láka Mesiac fotografie

Je to grafika? Obraz? Fotografia sotva, veď nejde o skutočnosť. Tieto aj podobné myšlienky prepadnú diváka pri pohľade na fotografie Rogera Ballena z najnovšieho cyklu Divadlo prízrakov.

04.11.2016 14:00
debata
Kevin Frayer získal v Sonny World Photography... Foto: Mesiac fotografie
Kevin Frayer Kevin Frayer získal v Sonny World Photography Awards 1. cenu v kategórii Ľudia.

„Moje nové fotografie vyzerajú ako kresby, skoro ako duchovia,“ pripúšťa jeden z najvýznamnejších fotografov 20. storočia, ktorý sa donedávna venoval čiernobielej dokumentárnej fotografii. Výstavu šesťdesiatšes­ťročného Newyorčana, žijúceho už desaťročia v Johannesburgu, otvoria dnes popoludní v Galérii mesta Bratislavy.

Fantáziu aj intelekt provokujúce Divadlo prízrakov je jednou z tridsiatich troch výstav, ktoré uvádza 26. ročník Mesiaca fotografie v Bratislave. „Dobrá správa je, že po ročnej pauze sa festival znova vracia do priestorov, na ktoré boli návštevníci viac ako dve desaťročia zvyknutí – do Domu umenia,“ hovorí riaditeľ medzinárodného festivalu fotografie Václav Macek.

Fotografické chuťovky v Dome umenia

Matka, v ktorej očiach vidno obavy z budúcnosti. O plecia sa jej opierajú dve deti. Odev svedčí o nesmiernej chudobe. Fotografia Dorothey Langovej Migrujúca matka patrí k ikonám projektu Farm Security Administration 1935 – 1943, ktorý mapoval život na juhu Spojených štátov v čase hospodárskej krízy. Nielen ikonické snímky predstavuje rovnomenná výstava, prezentujúca výber zo 170-tisíc fotografií, ktoré uchováva Kongresová knižnica vo Washingtone. „Dbal som na to, aby bol obsah fotografií emocionálne vyvážený. Aby sa nezameriaval len na negatívne aspekty, ako sa to dnes väčšinou deje,“ uvádza kurátor Radovan Kodera.

Roger Ballen a jeho Divadlo zázrakov. Foto: Mesiac fotografie
Roger Ballen a jeho Divadlo zázrakov Roger Ballen a jeho Divadlo zázrakov.

Obrazové pasce. Aj tak možno charakterizovať fotografie Chema Madoza. V najobyčajnejších predmetoch a situáciách objavuje najznámejší španielsky fotograf magicko-surrealistické obrazy, ktoré do svojich osídiel chytia všetkých. „Niekedy ide o vtipy. Napríklad rebrík odrážajúci sa v zrkadle. Niekto povie: Aha, jednonohý rebrík, spadne. Ale keď nad tým začnete špekulovať, buduje sa vám v mysli pavučina vzťahov aj významov. Madozove fotografie nadviažu dialóg s intelektuálmi aj so širokým publikom,“ vysvetľuje Václav Macek.

Amatérske fotografie diktátora. Tak možno interpretovať výstavu Josip Broz Tito ako fotoamatér, ktorá prezentuje snímky vodcu Juhoslávie z jeho rodinného albumu. Ako milovník fotografie mal k dispozícii na svoju dobu skvelé technické vybavenie. Dokumentoval vlastné zážitky zo zahraničných ciest – zvečnil napríklad svoje očarenie New Yorkom či mexickými pyramídami. Ale aj sám seba ako fotografa. „Súkromné fotografie diktátora z rôznych recepcií a stretnutí alebo jeho ciest hoci do Číny sú rarita. Táto kuriozita príjemne dopĺňa výstavy americkej klasiky a dôležitého európskeho autora,“ hovorí riaditeľ Mesiaca fotografie.

Od histórie po súčasnosť

Ako sa menila technika, menila sa aj fotografia. Po prvý raz zaostruje medzinárodný festival na dôležitý pilier média výstavou 100 rokov fotografickej techniky vo výstavnom pavilóne Podhradie Slovenského národného múzea. Medzi exponátmi sú prvé ateliérové veľkoformátové kamery, prenosné prístroje, fotoaparáty na zvitkové filmy, dvojoké aj jednooké zrkadlovky, aparáty na kinofilm a najrôznejšie technické príslušenstvo. Prístroje pochádzajú z bohatej súkromnej zbierky Antona Fialu.

Josip Broz Tito bol vášnivý fotoamatér. Foto: Mesiac fotografie
Josip Broz Tito Josip Broz Tito bol vášnivý fotoamatér.

Ako sa menila fotografia pod vplyvom techniky, ilustrujú vystavené originály i reprodukcie fotografií popredných slovenských autorov, ktoré jej prostredníctvom vznikli. Hoci Karola Divalda, Hermana Weissbacha, Martina Martinčeka i Karola Kállaya. V expozícii je aj fotografický ateliér z dvadsiatych rokov 20. storočia, v ktorom si záujemcovia môžu dať urobiť dobový portrét.

Do minulosti, i keď nie takej vzdialenej, sa vracajú aj dve veľké kolektívne výstavy. Čiernobiele roky, približujúce československú dokumentárnu fotografiu rokov 1968 až 1992, rozprávajú príbehy každodenného života obyčajných ľudí. Výstava Čierna a biela (obidve sú v Galérii mesta Bratislavy) zas predstavuje modernú taliansku fotografiu od 30. do 70. rokov. V Taliansku to boli časy veľkých objavov, experimentovania a rozkvetu, v ktorých sa fotografia stala dôležitým nástrojom komunikácie – od reportáže, cez grafický dizajn až po propagandu.

Do súťaže Sony World Photography Awards prihlásili od jej založenia v roku 2007 autori viac ako milión fotografií. Výber z tých, ktoré vznikli minulý a „zabodovali“ tento rok, prináša rovnomenná kolektívna výstava, ktorá je tentoraz situovaná do nového priestoru Expo@Eurovea. Za krátky čas existencie možno kvalitu Sony World Photography Awards pokojne porovnať s prestížnou World Press Photo.

Chema Madoz: Bez názvu Foto: Mesiac fotografie
Chema Madoz: Bez názvu Chema Madoz: Bez názvu

Ku klasickým kapitolám festivalu ako Stredná a východná Európa, Slovensko, Svet pribudli tento rok výstavy konfrontujúce dve línie „fotografie ideí“ a „epické fotografie“. Popri renomovaných autoroch ako Rudolf Sikora či Jindřich Štreit predstavujú aj tvorbu mladých fotografov. Nie začínajúcich, na ktorých sa sústreďuje OFF festival, ale tých, ktorí už vo svete fotografie niečo dokázali.

Vrcholí projekt Dejiny európskej fotografie

„Najdôležitejšou udalosťou nie je tento rok niektorá z výstav, ale jedno zo sprievodných podujatí. Po desiatich rokoch sa nám podarilo vydaním poslednej knihy dokončiť trojdielny projekt Dejiny európskej fotografie,“ pripomína Václav Macek. Takmer deväťstostránkovú knihu, ktorá sa zameriava na obdobie rokov 1970 až 2000, predstaví v sobotu vo viedenskej Albertine a v nedeľu v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

Doteraz sa totiž obraz fotografickej mapy Európy končil na nemeckých hraniciach. Dejinám autorov a fotografií, ktoré vznikali na východ od nemeckých hraníc, sotvakto venoval pozornosť. „Rozhodli sme sa preskupiť mapu európskej fotografie a ukázať, ako vidíme jej dejiny my z periférie,“ dodáva riaditeľ Mesiaca fotografie.

Zaostrené na mladých

Súčasne s Mesiacom fotografie sa koná aj OFF_festival Bratislava, ktorý prezentuje a podporuje nové fotografické talenty. „V roku 2016 chceme upriamiť pozornosť divákov na predstavu archívu budúcnosti,“ uvádzajú organizátori festivalu, ktorého výstavu otvoria dnes o 18. h v bratislavskom Pisztoryho paláci na Štefánikovej ulici 25. OFF_festival predstaví študentské práce z Poľska, Maďarska, Česka aj domácej Vysokej školy výtvarných umení. Tom Stayte z Veľkej Británie svojimi fotografiami zaostril na fenomén selfie, téma Schody do neba rámcuje práce japonskej fotografky Noriko Hayashi a medzi vystavujúcimi sú aj americká fotografka Krista Wortendyke, ruská fotografka Yannina Boldyreva či domáce autorky Lucia Tallová a Zuzana Pustaiová. Súčasťou OFF_festivalu je aj cena ON_Award. Tú minuloročnú získal francúzsky fotograf Swen Renault, ktorého práce festival takisto predstaví. V programe je aj viacero sprievodných podujatí, v sobotu od 17. h to bude kresba aktu určená širokej verejnosti bez ohľadu na skúsenosti s kresbou.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #Mesiac fotografie #Václav Macek #Dejiny európskej fotografie