Reč pritom nie je o žiadnom spisovateľovi či maliarovi, ale o americkom hudobníkovi Bobovi Dylanovi. Či už však ide o texty piesní, alebo v tomto prípade výtvarné diela, vždy nesú spoločného menovateľa – obraz milovanej krajiny rodáka z Duluth.
Výstavu s názvom The Beaten Path tvoria kresby, maľby, ale aj kovové skulptúry vyjadrujúce autorov vrúcny vzťah k Amerike. Ako agentúre AP priblížil šéf galérie Paul Green, do Dylanovej vízie Spojených štátov patria motely či stánky s hotdogmi – Amerika podľa Jacka Kerouaca päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, ktorého dielo ovplyvnilo niekoľko generácií.
„Verím, že kľúč k budúcnosti je práve v pozostatkoch minulosti,“ napísal Bob Dylan v súvislosti s výstavou na stránkach galérie. „Minulosť sa začína dňom, keď sa človek narodí, kto to nerešpektuje, klame sám seba, klame to, čím skutočne je,“ zdôrazňuje v texte všestranne založený pesničkár.
Dylan sa v tvorbe rozhodol podať pravdivý obraz americkej scenérie bez akýchkoľvek prikrášlení či emócií. Aby boli jeho výsledné práce čo najrealistickejšie, rozhodol sa využiť metódu camera obscura – optického zariadenia, ktoré snímaný obraz premieta na plátno v zmenšenej verzii. Túto techniku, ktorá predchádzala vzniku fotoaparátov, spomedzi maliarov využívali aj Caravaggio či Van Eyck.
„Vyhýbam sa mainstreamu a cestujem zadnými uličkami, žijem nespútaným životom,“ píše o sebe a svojej (zdá sa nielen výtvarnej) tvorbe Dylan. O pravdivosti týchto slov sa nedávno presvedčila aj švédska akadémia, ktorá hudobníka po udelení prestížnej literárnej ceny dlho nemohla zastihnúť.
Cenu napokon prijal s vďakou a prísľubom, že ak mu to nabitý harmonogram dovolí, zúčastní sa 10. decembra aj slávnostnej ceremónie v Štokholme. Približne v tom čase (11. 12.) bude v Londýne končiť aj jeho výstava The Beaten Path, ktorá sa začala túto sobotu.
