Zbierku vybudoval ešte Gurlittov otec, ktorý bol v nacistickom období obchodníkom s umením. Gurlitt, ktorý zomrel ako 81-ročný v roku 2014, vyhlásil, že si praje, aby tieto diela dostalo Múzeum výtvarného umenia v Berne. Jeho sesternica Ute Wernerová však závet spochybnila, tvrdiac, že Gurlitt nebol mentálne spôsobilý na rozhodovanie o osude zbierky.
Mníchovský odvolací súd jej námietku neprijal a prípad ukončil konštatovaním: „Nespôsobilosť pána Gurlitta v čase spísania závetu nebola preukázaná. Cesta je voľná pre Múzeum výtvarného umenia v Berne.“ Súd zároveň potvrdil, že na základe dedičstva bola zbierka venovaná múzeu zodpovedajúcim spôsobom.
Nemecká ministerka kultúry Monika Grüttersová rozhodnutie súdu privítala s tým, že to pomôže pri objasnení pôvodu diel. Mediálne správy o náleze 1280 malieb pochádzajúcich z dovtedy neznámej Gurlittovej zbierky spôsobili pred troma rokmi v Nemecku, ako aj v celom výtvarníckom svete senzáciu.
Diela boli uchovávané v nevyhovujúcich podmienkach a boli objavené vďaka rutinnej daňovej kontrole v roku 2012. V roku 2014 bolo v rakúskom Salzburgu objavených ďalších 238 malieb v spustnutom dome patriacom Gurlittovi. Muž žil iba zo sporadického predaja jednotlivých obrazov zo svojej zbierky.
Jeho otec Hildebrand Gurlitt ako jeden z mála obchodníkov s umením v nacistickom Nemecku bol obvinený z predaja umeleckých diel ulúpených od židovského obyvateľstva alebo skonfiškovaných ako nevyhovujúce pre režim. Sú medzi nimi obrazy od Toulousa-Lautreca, Liebermanna, Matissa, Muncha, Cézanna či Rembrandta.
Malá časť z nich sa vlani v máji začala vracať dedičom ich právoplatných pôvodných majiteľov. Diela z Gurlittovej zbierky budú na budúci rok vystavené v zmienenom bernskom múzeu, ako aj v nemeckom meste Bonn.
