Čo spája také miesta ako napríklad trnavský cukrovar, Medený hámor v Banskej Bystrici či kaštieľ v Kokave nad Rimavicou? Už dlhodobo sa nachádzajú na okraji verejného záujmu, prípadne v začarovanom kruhu, odkiaľ niet východiska, a stíha ich podobný osud – chátranie. Po novom však majú aj iného spoločného menovateľa. Je ním projekt Čierne diery zložený z nadšencov, ktorí sa usilujú poukázať na ich architektonickú, urbanistickú a kultúrnu hodnotu. Jednoducho na to, že tu stále majú svoje miesto, aj keď už neslúžia pôvodnému účelu.
„Na začiatku bola myšlienka mňa a Andreja Sarvaša dať nášmu cestovaniu po krajine a objavovaniu nejaký systém. Pridal sa k nám Miroslav Beňák. Mali sme pocit, že predovšetkým priemyselné dedičstvo Slovenska je opomínané, a pritom sú tu (alebo boli) viaceré unikátne stavby, ktorých príbehy dokážu ľudí nadchnúť, ak sú zaujímavo podané,“ približuje začiatky projektu jeden z jeho zakladateľov Martin Lipták, „skĺbili sa v nás tri pocity. Po prvé, podobné pamiatky sa ťažko hľadajú, poďme im dať systém. Po druhé, priemyselné pamiatky potrebujú lepšie povedomie, aby mohla prísť aj lepšia starostlivosť. Po tretie, kto už to urobí, ak nie my.“
Ich zámer začiatkom roka 2015 dostal rámec, formu (zatiaľ prevažne dostupnú online) a názov. Pod hlavičkou Čiernych dier počas predĺžených víkendov odvtedy pochodili a zdokumentovali už desiatky miest. Postupne ich nahadzujú na Facebook a svoju webovú stránku, kde môžete pomocou interaktívnej mapy zistiť, či sa nejaké zaujímavé miesto nenachádza aj vo vašom okolí.
Záujem ako prvý krok
Vniesť do „čiernych dier“ trochu svetla im pomáha nielen samotná dokumentácia, ale aj zrozumiteľný jazyk bez zložitých termínov. Podľa odozvy státisícov čitateľov ich článkov to vraj celkom funguje. „Množstvo pamiatok sa na Slovensku zbúralo alebo chátra bez širšieho ohlasu verejnosti. Veríme, že vytvorením pozitívneho vzťahu k okoliu sa v budúcnosti vytvorí aj väčší verejný tlak. Slovo tlak pritom nemyslíme negatívne. Naopak, snažíme sa debatu rámovať skôr pozitívne, povzbudzovať predstavivosť,“ dodáva Lipták.
Záber Čiernych dier je naozaj široký. Od najzápadnejšieho zverejneného miesta – raketovej základne v Devínskej Kobyle – až po najvýchodnejší bod – zvyšky lesnej železnice v prírodnej rezervácii Stužica. „V zásade sú to objekty, ktoré sú aj na okraji záujmu pamiatkarov a investorov. Najväčšiu časť nášho záberu tvoria priemyselné pamiatky, ale nemáme prísnu líniu, prísny koncept – logicky by sme sa raz radi zamerali aj na viaceré objekty modernej a socialistickej architektúry,“ tvrdí Lipták.
V ich „portfóliu“ sa okrem iných ocitol aj poškodený pamätník SNP v Krpáčove, ktorý tvoria teraz už tri ležiace padáky. Napriek tomu, že je to národná kultúrna pamiatka, zrekonštruovať sa ju podarilo len čiastočne. Nájdeme tam dokonca aj rôzne kuriozity. Jednou z nich je veľká socha anjela pri obci Háj, ktorú filmári použili ako rekvizitu pri nakrúcaní snímky Za nepriateľskou líniou s Owenom Wilsonom a Genom Hackmanom.
Čo sa týka tipov na nové miesta, množstvo ich vraj prichádza od ľudí z regiónov, no keďže o väčšine z nich existuje len málo dostupných zdrojov, do veľkej miery je ich záľuba spojená s poctivým „googlovaním“.
Foto: Čierne diery
Podľa Martina Liptáka toho zostáva na Slovensku stále veľa neprebádaného: „Len pri priemyselných pamiatkach hovoríme o desiatkach budov, ktoré definovali regióny a vymykajú sa klasickému koloritu slovenského turizmu. O mnohých týchto budovách chýbajú v ľahko dostupných zdrojoch aj základné informácie, nieto pútavo napísané príbehy. Mnohé z nich nám ukázali Slovensko aj v inom svetle, než na aké sme boli zvyknutí. Najtajomnejším kútom Slovenska je jednoznačne Gemer. Nielen vďaka histórii, krásnej prírode, pamiatkam, ale, žiaľ, aj kvôli miestnej chudobe.“
Aký je najčastejší dôvod toho, že pamiatky chátrajú? „Inteligentná rekonštrukcia alebo prestavba si vyžaduje investície, ale niekedy hlavne predstavivosť,“ hovorí Lipták, „Slovensku zatiaľ chýba viac pozitívnych príkladov úspešných premien chátrajúcich pamiatok na nové miesta pulzujúce životom. V zahraničí je to dnes už takmer trendom, podobné miesta s charizmou priťahujú kreatívcov a húfy turistov. U nás rátame lastovičky, resp. môžeme hovoriť o projektoch filantropie až sebaobetovania – od košickej Tabačky cez piešťanskú Elektrárňu až po žilinskú Stanicu a synagógu. Náznaky systémovejšieho prístupu už vidno v Bratislave a okolí, no aj ten prichádza po rokoch, keď už mnohé dôležité priemyselné pamiatky mesta zbúrali. Azda lepšie neskoro ako nikdy.“
Rôznych lokálnych iniciatív, ktoré v tejto oblasti robia výbornú prácu, je podľa neho viacero. Angažujú sa aj Čierne diery. V rámci Bratislavy v minulosti pripomienkovali napríklad návrh územného plánu zóny Smaltovne v Petržalke či návrh zadania na spracovanie územného plánu zóny Cvernovka. Spolu s Klubom ochrany technických pamiatok tiež zorganizovali výstavu a diskusiu o Zimnom prístave v Bratislave.
Z pamiatok umelecké diela
V júni 2015 nadviazali Čierne diery úspešnú spoluprácu s dizajnérmi zo štúdia KAT, ktorí hľadali vhodný koncept pre svoju risografickú tlačiareň (Risomat). „Je to pôvodne japonský stroj z obdobia 80. rokov, ktorý mal slúžiť ako kopírka budúcnosti. Nevyšlo to. Sčasti aj pre veľkú chybovosť stroja. Pri tlači vytvára jemné nepresnosti, nedokonalosti, ktoré majú čaro. Dnes túto metódu znovu objavili dizajnéri a kreatívci, pretože je spontánna a sama pridáva každému výtlačku určitú nadhodnotu,“ približuje Lipták stroj s výrazným rukopisom žiarivých sójových farieb, ktorý poznačil už množstvo umeleckých grafík. Na nich spolupracujú s rôznymi maliarmi, ilustrátormi či dizajnérmi. Grafiky sú v predaji vždy v limitovanej edícii. „Ľuďom tak visia priemyselné pamiatky aj doma v obývačke. Pomáha to posilniť osobné puto,“ dodáva. Pri príležitosti slovenského predsedníctva v Rade EÚ však okrem obývačiek viseli aj na stenách budovy Rady v Bruseli.
Zisk z predaja grafík podľa jeho slov delia na tretiny – medzi autorov a autorky, Risomat a seba: „Náš podiel vrážame do ďalšej činnosti, napríklad na tvorbu webstránky, tvorbu a tlač máp, alebo ich pošleme priamo komunite, ktorá ich potrebuje – napríklad ľuďom z Cvernovky a žilinskej synagógy.“
O tom, že ich činnosť je naozaj záslužná, svedčí aj nedávne ocenenie Most – Projekt roka. Nezaspali však na vavrínoch a do konca roka ešte stihli vydať mapu technických pamiatok v Bratislave. Chystá sa aj mapa Slovenska? „Najskôr sa zameriame na ďalšie slovenské mestá, po Bratislave príde Trnava. V celoslovenskom meradle zamýšľame vydať knihu. Dúfame, že aj pre ňu sa nám podarí vymyslieť nezvyčajný koncept a vizualitu. Niečo iné, než by ľudia pri téme pamiatok a histórie očakávali,“ uzatvára Lipták.
