Obrazy, objekty, inštalácie, fotografie i záznamy z rôznych akcií predstavujú tvorbu výtvarníka, ktorý sa dištancoval nielen od oficiálneho umenia, ale aj neoficiálnej kultúry. Pojem umenie chcel nahradiť kultúrou života, ktorú vnímal ako trvalé pôsobenie. Zaujímali ho nové umelecké trendy ako neoavantgarda či konceptualizmus, ktorého bol kmeňovou postavou. Aj tie však považoval za pominuteľné a dokonca aj trocha lacné. Snažil sa vytvoriť diela, ktoré by odolali času. Stačili mu skromné prostriedky a nenápadné materiály, aby povedal veľa o mnohých problémoch človeka a sveta. Neponúkal odpovede, ale kládol otázky. Napokon, presvedčiť sa o tom možno na Kollerovej retrospektíve vo Viedni do 17. apríla.
Nie je náhoda, že Západ začal objavovať umelcov z krajín strednej Európy. Pred časom začali cez špecializované akvizičné programy nakupovať diela povojnových výtvarníkov, tvoriacich na východ od Nemecka, renomované svetové galérie. Napríklad newyorské Múzeum moderného umenia či londýnska Tate Modern. Tá medzi najnovšími akvizíciami vystavuje aj práce Márie Bartuszovej. Jednej z najvýznamnejších slovenských sochárok druhej polovice 20. storočia a priekopníčky organickej plastiky u nás, ktorej dielo historici umenia dlho nedokázali doceniť.
„Od roku 2017 neočakávam nič mimoriadne, snáď len veľa práce,“ povedala pre Pravdu Jana Želibská. Významná predstaviteľka generácie akčných a konceptuálnych umelcov stojí pred veľkou výzvou. Jej diela totiž obsadia od polovice mája Pavilón Českej a Slovenskej republiky na 57. ročníku medzinárodného výtvarného bienále v Benátkach.
„Súčasný umelecký svet charakterizuje nesmierna pulzácia, ktorú je niekedy náročné sledovať. Prináša mnoho umelo nafúknutých bublín, ale na druhej strane stále objavuje aj autentické osobnosti, vyjadrenia a myšlienky, ktoré sú aktuálne a inšpirujúce,“ pokračovala výtvarníčka, ktorá stála u nás pri zrode environmentu, objektu, inštalácie aj videoumenia.
Jej autorský program originálneho glosovania reality, ktorým prekračuje normy, hranice, zákazy, stereotypy i zaužívané pravidlá, nestráca od 60. rokov, keď na umeleckú scénu vstúpila, na sile, výraze ani aktuálnosti. Potvrdila to aj aukcia v londýnskej Sotheby's, na ktorej sa predalo jej nekonvenčné dielo Dve za 19 054 eur. Mimochodom, práce Jany Želibskej sa na trhu s umením takmer nevyskytujú.
V centre jej pozornosti bola vždy žena. Neraz ju preto označujú za prvú predstaviteľku feminizmu na Slovensku. „Ak som bola programovou feministkou, potom som ňou bola celkom nevedomky. Môj pohľad na ženu je rovnaký ako na muža. Od úsmevno-kritického až po sarkastický. Jednoducho iné skúsenosti nemám a iným iné nezávidím. Moje prežívanie je veľmi, opakujem veľmi súkromné, a tak všetky získané ,informácie' prerábam, posúvam, dotváram. Čiže hrám sa,“ vysvetlila v súvislosti s retrospektívnou výstavou, ktorú mala v Slovenskej národnej galérii pred takmer štyrmi rokmi.