Na vernisáži, na ktorú sa veľmi tešil, aj na plánovaných performanciách, hudobných interpretáciách a diskusiách však bude hlavná hviezda chýbať. Milan Adamčiak, ktorý 16. decembra oslávil sedemdesiatku, včera zomrel. „Je to veľký šok a ťažká rana, lebo nečakane odišiel uprostred tvorivej práce,“ povedala kurátorka Lucia Gregorová Stach, ktorá spolu s Michalom M. Murínom výstavu pripravuje.
Muzikológ, violončelista, skladateľ, výtvarník, básnik, performer a všestranný umelec sa stal legendou. Aj proti svojej vôli, keďže programovo proti všetkých legendám bojoval. Hravosť a chuť objavovať ho sprevádzali celý život. S experimentálnou poéziu začal už ako konzervatorista, keď dostal písací stroj a skúšal, čo možno robiť s písmom a jazykom. Dráždili ho vzory ornamentov, ktoré vyšívala jeho mama a do kobercov zatkávala teta. Ako hudobného interpreta a vyštudovaného muzikológa ho okrem hudobných kreácií lákalo nielen teoretickú skúmanie vzťahov medzi hudbou a výtvarným umením, ale aj experimentovanie v tejto oblasti.
Foto: WEBUMENIA
Už ako študenta ho fascinovala tvorba Johna Cagea. Ozveny inšpirácie americkým skladateľom a vizuálnym umelcom, s ktorým sa osobne stretol v Bratislave, predstavil pred štyrmi rokmi na výstave Something for John Cage. „Keď mi jedna z organizátoriek festivalu Večery novej hudby povedala, že Cage nemôže priletieť do Bratislavy, poslal som mu fax, aby predsa len prišiel. Nikdy predtým som nič podobné neurobil. Faxom mi potom prišla odpoveď, že príde,“ zaspomínal si vtedy Milan Adamčiak, ktorý ako kurátor pripravil Cageovi v SNG výstavu. „Milan Adamčiak bol intermedialistom. Jeho tvorba je nielen prienikom výtvarného umenia a hudby, ale aj vedy, poézie, konceptu a akčného umenia. Nebol len skladateľom, ale aj interpretom, autorom grafických partitúr… Bez neho by umenie takzvanej veľkej konceptuálnej generácie slovenskej výtvarnej scény nemalo tú tvár, ktorú má,“ dodala Lucia Gregorová Stach.
Na výstave Adamčiak, začni!, ktorú v SNG otvoria 23. marca, si môžete spomenúť sa slová Milana Adamčiaka: „Nechávam na divákovi, aby si vymyslel, ako sa bude na moje diela dívať, o čom bude pri nich premýšľať, o čom snívať.“
