Veľkolepá prehliadka Kunst in Europa – Umenie v Európe 1945 – 1968 kolektívu kurátorov, ktorý viedol Rakúšan Peter Weibel, sa po uvedení v bruselskom múzeu BOZAR rozšírila v nemeckej repríze v ZKM Karlsruhe o širší pohľad na scény strednej a východnej Európe.
Výstava ohraničená revolučným rokom 1968 uviedla zo Slovenska diela dvoch dnes už nespochybniteľných postáv svetového konceptuálneho umenia Stana Filka a Júliusa Kollera, v katalógu aj Alexa Mlynárčika a Janu Želibskú. Milánske FM Centrum súčasného umenia prezentovalo v kurátorskej koncepcii Marca Scottinho rozsiahly výber z chorvátskej zbierky Marinka Sudaca Múzeum avantgardy, nazvaný Not Aligned Modernity – Neusporiadaná modernita. Reprízu výstavy otvoria v Ludwigovom múzeu moderného umenia v Budapešti 23. marca.
1. otvorený ateliér
Na bohato obsadenej výstave umelcov z bývalej Juhoslávie, Československa, Maďarska, Poľska boli inštalované aj autorské kolekcie slovenských konceptualistov z tejto zbierky – Milana Adamčiaka, Stana Filka, Júliusa Kollera, Rudolfa Sikoru a príspevky ďalších umelcov z legendárneho podujatia bratislavského 1. otvoreného ateliéru z roku 1970. Sikora, ktorý vstúpil na scénu v roku 1968, ho zorganizoval ako prelomové stretnutie troch generácií nového umenia.
Práve táto udalosť sa dostala do centra pozornosti kurátorky Ivany Jankovič v Múzeu súčasného umenia v Záhrebe, kde 26. januára otvorila výstavu Slovenská neoavantgarda – RS, JK a 1. otvorený ateliér. Ťažiskom prehliadky boli diela od konca 60. rokov do 80. rokov, najmä však z roka 1970, ktorý bol na slovenskej scéne rokom veľkých akcií, happeningov a konceptuálneho umenia.
Autorské súbory dvoch výrazných osobností doplnila dokumentácia podujatia alternatívnej výtvarnej scény, ktorú Rudolf Sikora s Viliamom Jakubíkom zorganizovali 19. novembra 1970 v Sikorovom dome na Tehelnej ulici č. 32 v Bratislave. Viacerí účastníci a pamätníci uvádzajú, že práve 1. otvorený ateliér bol pre nich prvou (a poslednou) manifestáciou environmentu, konceptu, akcie a intermediality v naozaj medzigeneračnej spolupráci. Nové tendencie, ktoré prekročili plochu závesného obrazu a výstavnej siene, boli nasmerované k interaktivite s divákom.
Červený a modrý dym
Okrem Rudolfa Sikoru na tvorbe 1. otvoreného ateliéru aktívne participovali aj Peter Bartoš, Václav Cigler, Alex Mlynárčik, Milan Dobeš, Jana Želibská, Miloš Urbásek, Július Koller, Juraj Meliš, Milan Adamčiak, Róbert Cyprich, Viliam Jakubík, Vladimír Kordoš, Ivan Kříž-Vyrubiš, Otis Laubert, Marián Mudroch, Ivan Štěpán a Dezider Tóth.
Ako vidno na 6-minútovom filmovom zázname, medzi divákmi boli aj teoretik Tomáš Štraus, umelec Stano Filko, hostia z Česka – umenovedec Jindřich Chalupecký a kurátor a konceptualista Jiří Valoch a mnohí iní. Dokumentácia obsahuje okrem objektov, fotografií, originálnych projektov a nápadov aj videorozhovory s Rudolfom Sikorom a Mariánom Mudrochom. Ako spomína Sikora, hneď ráno po akcii ho po prvýkrát predvolali na vyšetrovanie ŠtB, pretože na podujatie prenikli aj nevítaní hostia. Viacerí z účastníkov pokračovali v stretnutiach na pravidelných „utorkoch“ či v iných komunitných stretnutiach, ktoré sa stali súčasťou neoficiálnej kultúrnej scény. Aj preto sa v 70. rokoch Bratislava nenápadne dostala na mapu európskeho umenia ako výrazné ohnisko autentickej neoavantgardy.
Výstavu otvorili počas chorvátskej Noci múzeí so sprievodnou, bohato navštívenou diskusiou s Rudolfom Sikorom o tvorbe, vzťahu umenia a vedy a so spomínaním na jeho stretnutia a spoluprácu s kolegami. Celé podujatie odštartovali sympatickým zopakovaním Farebných dymov zo strechy monumentálneho múzea. Červený a modrý dym ako event Mariána Mudrocha a Vladimíra Kordoša pôvodne začali stúpať oproti bielemu oblaku na čistej oblohe na začiatku 1. otvoreného ateliéru v roku 1970 a vytvorili pominuteľnú trikolóru. Celý dom so všetkými autorskými príspevkami týmto aktom bez slov verejne vyhlásili za slobodné miesto, ktoré sa zároveň stalo súdržným umeleckým prostredím a na chvíľu aj jedným objektom, jediným spoločným dielom.
