V korunách niekoľkých spletených velikánov, pripomínajúcich zázračnú fontánu, si vychutnáva pohodu dvojica. Stojaci muž v obleku a ležiaca nahá kráska. Tak si predstavoval súkromný raj Albín Brunovský. O zakódovanom mystériu, ktoré v sebe skrýva nielen rovnomenná grafika, môžu hĺbať návštevníci výstavy Záhrada snov v bratislavskej Galérii Nedbalka.
„Umelec je ako tvrdohlavý chlapec, ktorý úporne naháňa pestrého motýľa,“ vravieval umelec nevšednej imaginácie. Kolekciou grafických listov, malieb na dreve i na zrkadle pripomína expozícia majstrovstvo tvorcu, ktorý nepodliehal módnym vlnám. A tiež smutné výročie – už dve desaťročia uplynuli od chvíle, keď hľadač harmónie a ideálneho obrazu sveta nečakane odišiel.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Inšpirácia? Hlavne pocity súčasníka
Na rozbúrených morských vlnách sa vznáša koráb. Po zábradlí paluby behajú desiatky malých mužských postavičiek. Bojovníci, pripravujúci sa na rozhodujúce stretnutie? Ako prízrak sa nad nimi vznáša kyprá bohyňa, ktorej z ramien padajú kvapky ako originálny pléd. Ústa ma roztiahnuté v širokom úsmeve, v dlaniach zviera akési plody. Nad hrivou vlasov, odkazujúcich na tajomnú flóru, sa vznáša oblak. Ochrankyňa alebo kráska, o ktorej muži snívajú?
Vo svojich dielach rád rozprával príbehy. O láske a zrade, priateľstve i nenávisti, dobre a zle, realite a fantázii. Príbehy plné poézie, vzrušujúceho napätia aj erotiky. Nahotou nerozprával o ľudskej hriešnosti, ale o podmanivej príťažlivosti. „V mojich prácach hrá významnú úlohu erotika. Nereálna a vyfantazírovaná. Snažím sa zachytiť to, čo je v nej nepochopiteľné, pominuteľné, prchavé,“ vysvetľoval Albín Brunovský.
Každý jeho grafický list, každý obraz si vyžaduje divákovu pozornosť. Nezasahuje okamžite, skôr dráždi a provokuje. A zároveň spúšťa reťazec nepokojných asociácií. Jedna predstava vyvoláva druhú, tá zas ďalšiu… „Jeho tvorba je predovšetkým výpoveďou o človeku – o jeho ľudskom údele v neľudskom svete, kde každý z nás odhaľuje za rôznofarebnými a prekvapujúcimi maskami svoju vlastnú tvár,“ uvádza kurátor výstavy Ľubomír Podušel.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
V kolekcii vystavených grafík, predstavujúcich tri desaťročia umelcovej tvorby, nechýbajú ani tie z cyklu Labyrint sveta a raj srdca. Varovné (Pýcha a pád), mučivo apokalyptické (Vojna), rozšantené (Divadlo sveta aj snívajúce (Plavba k raju srdca).
„Neinšpiroval ma len Komenský a to, čo výstižne nazval labyrintom sveta. Inšpiroval ma aj Erasmus Rotterdamský, Cervantes, neskorá gotika, renesancia a barok, ale hlavne zážitky a pocity súčasníka. Predstavy ľudí o sebe, alebo lepšie predstavy o ľudských predstavách. Musí byť pri tom aj trochu teátra. Nie skutočný svet, ale teatrum mundi. Rastliny a stromy, moria, lode a ženy,“ spomínal výtvarník, ktorého tvorbu obdivoval a oceňoval celý svet.
Aj v našich zemepisných šírkach ho poznal skutočne každý. Nielen preto, že vytvoril návrhy československých bankoviek. Ale najmä preto, že jeho dielo je ojedinelé a nesmierne sugestívne. Hoci autorov ateliér osirel pred dvoma desaťročiami, dodnes vťahuje diváka do osídiel svoje imaginácie.
Aj názvami provokoval
Grafickým listom, ktoré možno študovať aj pomocou lupy ponúkanej pri pokladnici, sekundujú podstatne rozmernejšie maľby na dreve vzácneho perzského orecha. Vznikli na objednávku, ale niet v nich ani stopy po akýchkoľvek ústupkoch, takých charakteristických pre množstvo prác iných autorov. Nie náhodou ich normalizátori odmietli. Z pivnice Matice slovenskej ich vyslobodila až Oravská galéria, ktorá nimi obohatila svoje zbierky.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Kverulantská loď, Záhradníčka, Ešte jedna slza, Tornádo ženského mena, Dáma v klobúku… Aj názvami Albín Brunovský rád provokoval fantáziu. Vymýšľal si ich ako kľúče pre pozorovateľa aj ako návody na dobrodružnú výpravu. „Jednak, aby boli moje myšlienky čitateľnejšie, jednak, aby vyvolávali isté asociácie. Ja by som k svojim dielam mohol písať celé libretá, čo som aj robil,“ vysvetľoval čarodejník nielen slovenskej výtvarnej scény.
Jeho grafiky a maľby, s ktorými môžete v bratislavskej Galérii Nedbalka viesť tichý dialóg do 25. júna, sú nielen atraktívnym divadlom pre oči, ale aj dobrodružstvom ducha. A pootvorenými dvierkami Záhrady snov Albína Brunovského do trinástej komnaty duše. Do magického neznáma…
