Jozef Ondzik v SNG zmapoval prázdne miesta kultúrnej pamäti

Pootvárané skrine, prázdne priečinky. Tak vyzeral depozitár grafiky Slovenskej národnej galérie, keď jej vyprázdnenými priestormi prechádzal s fotoaparátom Jozef Ondzik. „Človek si predstavoval, čo tam asi mohlo byť. Čo znamená zbierka, depozit, inštitúcia. Aj my máme v mozgu také šuplíčky, niečo do nich ukladáme a potom sa vyprázdnia. Galéria je pamäť výtvarného umenia, ale čo sa stane, keď ju nemáme? Bolo absurdné a čudné to vidieť,“ hovorí oceňovaný fotograf.

05.04.2017 09:00
Jozef Ondzik Foto:
Jozef Ondzik pripravuje definitívnu podobu kolekcie fotografií Pamäť, ktorú plánuje vystaviť a vydať aj ako katalóg. (na snímke Jozef Ondzik: Pamäť)
debata

Záber z miesta, ktorý v ňom vyvolal aj tieto predstavy, bol posledný, ktorý „cvakol“ počas jediného dňa. Na druhý deň ho vystriedali stavbári, aby odštartovali práce na rekonštrukcii a dostavbe SNG. „Nebolo času nafotiť kvantá záberov, ale napriek tomu som ich urobil možno päťsto. Niektoré sú len narýchlo nacvakané, niektoré som si nakomponoval a fotografoval zo statívu,“ pokračuje. Komorný výber z fotografií, ktoré vznikli v januári 2016, vystavuje pod názvom Pamäť v Galérii Slovak Press Photo v Bratislave.

Pre havarijný stav zatvorili premostenie SNG už v roku 2001. „Nevnímal som jeho devastáciu, skôr ma oslovila veľkoleposť architektúry premostenia,“ vysvetľuje Jozef Ondzik. Pred štyrmi rokmi osireli aj ďalšie galerijné priestory, čakajúce na dlho sľubovanú rekonštrukciu. Za osem hodín prešiel Jozef Ondzik nielen Vodné kasárne a premostenie, ale aj administratívnu budovu s knižnicou, kinom, kancelárie aj depozity. Zmizlo z nich všetko, čo slúžilo dennej prevádzke.

„Vo Vodných kasárňach, v ktorých boli stále expozície, som nachádzal výraznejšie stopy. Napríklad gotické tabuľové obrazy boli nainštalované v obrovskom ráme, zaberajúcom celý priestor. Keď ich odviezli, ostal len prázdny rám, ktorý vyzeral ako obrovský kríž. Celé to bolo výtvarne zaujímavé,“ spomína fotograf. Pri „poslednej“ prechádzke sa mu z pamäti vynárali spomienky na výstavu, ktorá ho mimoriadne oslovila. Našiel po nej dokonca aj zopár stôp, napríklad popisky.

Hoci vyštudoval medicínu, fotografia ho „chytila“ už ako chlapca. Ako fotografa ho lákal život Rusínov, do Mikovej chodieval hľadať príbuzných kráľa popartu Andyho Warhola, v roku 1998 fotografoval voľby, v roku 2002 priniesol Obrazovú správu o stave spoločnosti. Tvorba, zameraná najmä na dokument, mu vyniesla ocenenie Fotograf roka.

Výber fotografií, ktorý bude v Galérii Slovak Press Photo do 23. apríla, nepovažuje za definitívny. Výstavu šil na mieru komorných priestorov v Zichyho paláci na Ventúrskej. Kurátorka jeho výstavy a riaditeľka SNG Sandra Kusá na vernisáži spomenula, že téme vysťahovanej galérie sa systematickejšie venovalo asi šesť fotografov. „Ale ja som bol určite posledný,“ podotýka Jozef Ondzik.

Pripravuje definitívnu podobu kolekcie fotografií Pamäť, ktorú plánuje vystaviť a vydať aj ako katalóg. „To je plán, ale neviem v tejto chvíli povedať, čo z neho sa zrealizuje,“ dodáva popredný slovenský dokumentárny fotograf.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #pamäť #výstava #fotografia #SNG #Jozef Ondzik #Galéria Slovak Press Photo