Autorka stoviek ornamentov priznáva, že k výtvarnému umeniu nemala nikdy žiaden zvláštny vzťah. „Práve naopak, maľba štetcom a farbami mi vôbec nešla. Nakresliť postavičku či zvieratko? Nemožné. Iné to bolo pri pastelkách. Niečo vyfarbiť alebo obkresliť – to ma bavilo. Pri tom som mohla uplatniť svoj zmysel pre detail,“ priznáva rodáčka z Novej Bane, ktorá po gymnáziu vyštudovala sociálnu prácu a neskôr pracovala v domove sociálnych služieb s postihnutými deťmi. Dnes sa však jej život krúti najmä okolo ľudových ornamentov.
MacGyver v sukni
Maľovať originálne ľudové motívy začala pred dvoma rokmi. Vďaka starkej, ktorá pracovala ako mladé dievča v maliarni keramiky v Seredi. Z tých čias jej ostal malý tanierik, ktorý Eva vždy obdivovala. Spolu so sestrou po dlhých rokoch starkú presvedčili, aby skúsila opäť niečo namaľovať. „Mala už 86 rokov a mnohé vzory si nepamätala, postupne sa však rozmaľovala. Kúpili sme jej drevenú debničku, štetce a farby a ona vykúzlila nádherné ornamenty. Vtedy som si povedala, že sa to musím naučiť. Mojím prvým pokusom bol tanierik, ktorý som odkopírovala od toho, ktorý robila kedysi starká. Bola som na seba veľmi hrdá. No teraz, keď ho vidím, len sa usmievam, lebo vidím všetky tie nedostatky…“
Šikovné ruky a vzťah k ručným prácam zdedila Eva Velty po oboch starých rodičoch. „Starký bol precízny pánsky krajčír a starká ma naučila všetko – šiť, háčkovať aj vyšívať. Žili skromne a čo mohla, to opravila. Bola taký MacGyver v sukni. Či sa jej pokazili okuliare, alebo topánky, so všetkým si poradila,“ spomína Eva Velty na svoju starú mamu, ktorá ju posledné tri mesiace svojho života intenzívne zasväcovala do tajomstiev maľby ľudových ornamentov. „To čo, mi tak zanechala, je pre mňa obrovským darom.“
„Hneď po pohrebe starkej som si zobrala veci na maľovanie a odišla som na týždeň preč. Až vtedy som pochopila, aké to je bez nej ťažké. Keď sme maľovali spolu, radila mi, rozkreslila vzor, namiešala správny odtieň farby, napodobňovala som, čo robí. Čo bolo treba, opravila a hlavne poradila. Zrazu som bola na všetko sama,“ priznáva ťažké začiatky. Najmä preto, že bola výtvarný laik a všetko bolo pre ňu nové. „Vôbec som nevedela, ktorý štetec sa na čo používa, rovnako som netušila nič o farbách a materiáloch. Veľmi mi pomohla kamarátka Maya, ktorá učí na Strednej umeleckej škole v Hodruši-Hámroch. Jej rady a podporu si veľmi vážim.“
Foto: archív Evy Velty
Pre Evu je doteraz najťažšou etapou navrhnúť a rozkresliť vzor. „Je iné maľovať na okrúhly a podlhovastý predmet. Pekná kompozícia vychádza z tvaru objektu. Ťah štetca sa dá vycibriť, hoci sú to hodiny a roky tréningu.“
Ľudová kerka
Pamiatkou na starú mamu je aj priezvisko Evy, ktorá sa pôvodne po manželovi volala Mišurová. Priezviskom starej mamy, vlastne starého otca, ktorého otec pochádzal zo Sicílie, sa Eva volá len jeden rok. „Som rozvedená, a keď som sa rozhodla viac venovať ornamentom, cítila som, že spolu s tým by mala prísť aj zmena priezviska. Chcem si budovať niečo svoje. Starká sa volala Helena Veltyová, ja som si priezvisko skrátila na umelecké Velty. Starká vravievala, že Velt je ako nemecké Welt, čo znamená svet. V prenesenom význame je to taký môj svet ornamentov.“
Eva dokáže pomaľovať takmer všetko. Začala drevom, materiálom, ktorý má veľmi rada, pretože sa s ním dobre pracuje. Jej ornamenty zdobia rôzne škatuľky, šperkovnice, ale aj nábytok. Vyskúšala si plast, sklo aj kožu, papier. Maľuje na šaty, tenisky, rôzne oblečenie. Zatiaľ najväčšou plochou, na ktorú maľovala ornament, je dvojmetrová stena v jej byte. „Túžim pomaľovať veľký nábytok, fasádu domu či šambránu okna, plánujem si ozdobiť auto. Inšpirujú ma často ľudia, ktorí prichádzajú s nápadmi. Jedna pani si na narodeniny vymyslela darček – tetovanie na zápästie. Tak som jej ho nakreslila a dnes nosí na zápästí originálny slovenský náramok.“
Väčšina vzorov, ktoré Eva používa, pochádza zo Serede. „Dcéra majiteľa maliarne, kde pracovala starká, mi dovolila nafotiť si pôvodné vzory na starých vázach a nábytku. Tento objav bol pre mňa pokladom. Vzory dodržiavam, experimentujem len s farebnosťou a kompozíciou. Vyskúšala som aj vzory z iných oblastí – moravský či vajnorský ornament. Veľkou inšpiráciou je Štefan Leonard Kostelničák, majster slovenskej ornamentiky a jeho dielo Slovenská ornamentika I a II,“ dodáva.
Tradičné s moderným
Záujem o Evine výrobky je veľký. To, čo vyrobí, vyfotografuje a vďaka sociálnej sieti sa jej ornamenty, originálne darčeky zo Slovenska, dostali do celého sveta – nielen do Európy, ale aj do Austrálie, Japonska, Uzbekistanu, Číny, USA alebo Juhoafrickej republiky.
Foto: archív Evy Velty
Eva sa nezľakla ani ponuky vydavateľstva, ktoré jej navrhlo zostaviť maľovanku so slovenskými ornamentmi. „Riadim sa heslom Pippi Dlhej pančuchy, ktorú som v detstve zbožňovala: Toto som ešte nikdy nerobila, to mi určite pôjde,“ smeje sa autorka 46 ilustrácií mapujúcich ornamenty z viacerých regiónov Slovenska.
Nie vždy je Eva naladená na tvorbu. „Maľujem len vtedy, keď mám kreatívne obdobie, keď som oddýchnutá a plná energie z prírody. Potom prídu aj dva týždne, keď sa štetca ani nechytím. Nedokážem maľovať každý deň. Nerada by som z ornamentov urobila manufaktúru. Mnoho ľudí si myslí, že maľujem cez šablóny, ale nie je to tak. Každý jeden výrobok je originál, každý je iný. Rozhodujú detail a precízna práca. Jeden kvet sa dá urobiť aj na desať spôsobov.“
Eviným snom je presťahovať sa do nejakého menšieho vidieckeho domu, potrebuje už nejaký ateliér. „Milujem prírodu so zvukmi lesa, východy a západy slnka. Ideálna by bola slnečná polosamota s pekným výhľadom. Vždy, keď mi to počasie dovolí, zoberiem si potreby na maľovanie a v spoločnosti svojho zlatého retrievera Arletta pracujem v prírode.“
Štrnásťročná dcéra Daniela chodí na výtvarnú, zatiaľ ju však ornamenty nelákajú. „Potešilo ma, že tričko, na ktoré som jej namaľovala ornamentové srdce, sa páčilo aj jej spolužiačkam a rada ho nosí. Myslím si, že my Slováci máme tieto ľudové vzory v sebe. A skĺbenie tradičného s modernými je cesta, ako dostať dedičstvo našich predkov k mladej generácii a do moderného života.“
