Tajomstvom, poéziou a hravosťou magnetizujú plastiky Jána Zoričáka, jednej z najväčších osobností súčasného svetového ateliérového skla. „Na začiatku nebolo sklo moja frajerka, len taká macocha. Ale keď sa stalo mojou milenkou, spievam a sklo mi to ozvenou vracia,“ vtipkuje sedemdesiatdvaročný sochár. Ukážky zo svojich cyklov predstavuje na výstave Srdce kométy v kežmarskej Galérii u anjela. Pripomínajú dôležité míľniky jeho umeleckej dráhy posledných desiatich rokov.
Celoživotným leitmotívom jeho tvorby je vesmír. „Nesnažím sa ho uväzniť ani zakliať do skla, ale priblížiť. Sme jeho súčasťou, kozmickým prachom. Ja si vesmír len privlastňujem, vytváram si sám pre seba divadlo, ktoré premietam do priestoru,“ hovorí rodák zo Ždiaru. Bol ešte len študentom pražskej Vysokej školy umeleckého priemyslu, keď jeho váza získala jednu z medzinárodných cien na výstave Expo '67 v Montreale.
Odvtedy mu jeho sochy zo skla vyniesli množstvo prestížnych ocenení. „Nečakal som ich ani som za nimi nešiel, samo to prišlo. Keby som mal nosiť všetky zlaté medaily a ďalšie ceny, bolo by to zaťažujúce,“ vysvetľuje s úsmevom. Jeho tvorbu obdivoval svet, do rodnej krajiny sa začal vracať aj výstavami až po „nežnej“. Osud ho totiž zavial do krajiny galského kohúta. Po skončení štúdií a svadbe s Francúzkou, študujúcou v Prahe animovaný film, sa usadil v Talloires. Dedinke pod Savojskými Alpami na brehu jazera Annecy.
Foto: GALÉRIA U ANJELA
Tvorí v cykloch, až kým tému nevyčerpá. Ján Zoričák si robí všetko sám – od prvých kresieb až po výslednú sochu. Pri ateliéri má tri pece. Objavuje vlastné postupy práce so sklom. Pracuje vraj tak, ako keď babka robila doma koláč. Každý deň mal inú chuť, inú vo sviatok, inú vo všedný deň.
,Spôsob mojej práce je čipkovanie v skle, ako paličky používam fyziku, chémiu a svetlo. Základom sú drahé kovy, zlato, striebro, meď a platina, ktoré medzi sebou chemicky reagujú. Z tej reakcie dostanem celú škálu farieb, ktoré sa už nezmenia žiadnym svetlom ani ožiarením, sú večné. Keď mám radosť, dávam svojim objektom veselšie farby, keď smútim, farebná paleta potemnie," vysvetľuje.
Každá socha vyzýva fantáziu do tanca. V každej je zakliatych množstvo obrazov. Stačí sa ponoriť očami do priezračného skla čipkovaného farebnými valérmi a svietiaceho tajomnými odtlačkami, ktoré provokuje raz robustnosťou, inokedy chladom ostro hladkých tvarov či kaleidoskopickou hravosťou. O mágii skla a umeleckom majstrovstve Jána Zoričáka sa môžete presvedčiť na jeho výstave Srdce kométy, ktorá bude v kežmarskej Galérii u anjela do 10. mája.
