Kvôli podujatiam, súvisiacim s naším predsedníctvom v Rade Európskej únie v neďalekej Redute, museli v druhej polovici minulého roka práce na rekonštrukcii SNG utíchnuť. Extrérmy hluk a prach by vraj hostí obťažovali. Nový termín odovzdania dokončenej stavby je naplánovaný na 20. júna 2019. „V kútiku duše však stále dúfam, že to možno stihneme skôr,“ pokračuje riaditeľka.
Veľmi jej záleží aj na tom, aby sa na stavbe, ktorá odštartovala proces rekonštrukcie, dostavby a modernizácie SNG v januári 2016, neplytvalo. Pred časom sa napríklad dozvedela, že medený odpad vraj v zbernom dvore nechcú prijať, pretože je špinavý. „Povedali sme, že si ho vezmeme, naši zamestnanci ho očistia a vrátime ho sami,“ spomína. Nejde, samozrejme, o milióny, ale financie, ktoré takto získajú, môžu použiť na realizáciu iných projektov.Inšpiráciu hľadali v prestížnych galériách
Nielen krásne výstavné priestory, ale aj veľa miesta pre bežných smrteľníkov, ktorí neplánujú návštevu galerijných expozícií. Skôr si chcú oddýchnuť, posedieť či skrátiť si cestu pasážami. Otvorené prízemie, spájajúce nábrežie s Hviezdoslavovým námestím aj priľahlými uličkami, by sa malo zmeniť na areál s množstvom zelene. Uzavretý komplex v lukratívnom centre mesta sa zmení na priechodný. A galerijným expozíciám budú patriť až poschodia. „Keď sme uvažovali, čo by sme chceli, pozreli sme si to najlepšie vo svete. Inšpirácie sme hľadali v londýnskej Tate Modern, vo viedenskom komplexe Museumsquartier či v New Yorku,“ hovorí riaditeľka SNG. Vizualizácie predstavujú atraktívny priestor, v ktorom možno kultivovane tráviť voľný čas. Nádvorie SNG, v ktorom dva roky úspešne fungoval Letný pavilón, zatiaľ okupujú stavbári, unimobunky a mechanizmy.
Onedlho bude premostenie vyzerať ako štrbavé. Opláštenie domácimi kritizovanej a cudzincami obdivovanej prístavby pôjde dole a obnaží tak všetko, čo je za ním vybúrané. Vnútri neostala stena na stene. Namiesto červenej, ktorá dráždila, dostane plášť zlatú farbu. Priveľa svetla v jeho výstavných priestoroch by atakovalo oči návštevníkov aj ohrozovalo umelecké diela. Medzi stenou a presklenými pasážami však povedie lávka, z ktorej ako z lóže bude možné pozorovať dianie na nábreží Dunaja.
Vnútro Vodných kasární, ktoré dostala Slovenská národná galéria do užívania v roku 1950, je tiež obnažené. Z prízemia vidno základy nového schodiska, ktoré povedie na prvé poschodie. Rovnako ako tie ďalšie budú patriť galerijným expozíciám – aby bolo možné chrániť umelecké diela. „Kúrenie, ventilácia a ďalšie siete sa musia robiť vo všetkých piatich budovách naraz,“ pripomína Kusá.
Z administratívnej budovy ostal len železobetónový skelet. Vedľa už vidno základy budúcej kinosály. Padli múry, kedysi chrániace priestor zarastený burinou. Náznaky budúcej podoby celého areálu SNG sú však zatiaľ viditeľné len zasväteným.
Až bude hotovo, areál musí ožiť
Kým sa po komplexnom reštarte premenia schátrané budovy SNG na modernú verejnú inštitúciu 21. storočia, prejdú najmenej dva roky. O navýšení schváleného rozpočtu (takmer 49 miliónov eur) kvôli časovému posunu sa zatiaľ nehovorí. Aj keď stavbári dodržia momentálne naplánovaný termín, odovzdajú len dokončené budovy. Istý čas potrvá, kým znova ožijú.
Už teraz si však v zasadačke Hurbanových kasární, kde našla SNG dočasný domov, pravidelne skúšajú, ako by mohla prevádzka areálu fungovať. „Vyslovene fyzicky – s vrchnákmi od pera – skúšame, aká je cesta návštevníka v prízemí. Teda v zóne, kam sa dostane každý bez lístka. Chceli by sme, aby návšteva galérie bola plynulá a logická, tak ako sme na to zvyknutí zo zahraničia,“ vysvetľuje Alexandra Kusá.
Aby nebolo treba hľadať, kde je pokladňa, kde WC, ale aj koľko bude treba dozorcov, aby neobťažovali, ale zároveň splnili svoju úlohu… Na veľkom pláne simulujú aj mnoho ďalších situácií. Napokon, ambíciou SNG je nielen chrániť umelecké diela a ponúkať atraktívne výstavy a stále expozície. Ale otvoriť svoje priestory čo najširšej verejnosti, ktoré budú môcť navštevovať všetci aj bez úmyslu stretávať sa s umením.
