Namaľoval tisíce obrazov, vytvoril desaťtisíce kresieb, tisíce grafík, ilustroval vyše 350 kníh. Bol zároveň autorom miniatúrnych poštových známok, ale aj obrovských sklenených vitráží. Vincenta Hložníka netreba predstavovať. Rešpektovaná a obdivuhodná osobnosť.
Foto: Reprodukcie diel uverejňujeme s láskavým súhlasom ich majiteľov i dedičov autorských práv.
Vo Východoslovenskej galérii v Košiciach sa vo štvrtok o 18.00 h začína vernisáž rozsiahlej výstavy zhruba 140 jeho diel. Denník Pravda je mediálnym partnerom podujatia – prvého, ktoré má pripomenúť dve Hložníkove výročia; v decembri uplynie 20 rokov od úmrtia umelca, v roku 2019 by sa dožil stovky.
„Ide o mimoriadnu výstavu. Inicioval ju Cmuk – Klub milovníkov umenia Košice,“ hovorí riaditeľka galérie Dorota Kenderová. „Obrazy Vincenta Hložníka predstavujeme na veľkej ploche, zhruba na 500 štvorcových metroch, a všetky diela sú výlučne zo súkromných zbierok.“
Vďaka zberateľskej vášni
Väčšina z nich pochádza z unikátnej kolekcie popredného zberateľa umenia Košičana Antona Majoroša. Bývalý hudobník, trombonista v košickej Štátnej filharmónii, neskôr prvý hráč a vedúci trombónovej skupiny v orchestri Štátneho divadla Košice, žije umením celý život. Zberateľstvu sa venuje takmer 45 rokov. Jeho zbierka diel Vincenta Hložníka patrí medzi najvýznamnejšie na Slovensku. Jej jadro tvoria obrazy z rokov 1968 až 1997, teda vrcholného obdobia výtvarníka.
Hložníkovu tvorbu systematicky zbiera od roku 1993. Tvrdí, že rozhodujúci moment si ho našiel v Martine, keď sa díval na obrazy, ktoré výtvarník daroval Slovenskej republike pri príležitosti jej vzniku.
"Bol som taký očarený, že som si musel sadnúť. Niečo také fantastické som dovtedy pred očami nikdy nemal. Výraz, farby, energia… Nádhera! Keďže obrazy do daru vybral samotný Vincent Hložník, to ma nasmerovalo k tomu, že asi toto obdobie považuje za svoje naj,“ spomína v novej knihe, ktorú na dnešnej vernisáži predstavia tiež.
Špičkové diela
Výstavu s názvom Zápasy a svedectvá pripravovalo trio kurátorov: Mária Horváthová, Miroslav Kleban a Michal Štofa. Keďže ide o trojicu rozdielnych osobností, diváka by mohol zaujať aj ich konfrontačný pohľad na Hložníkovu tvorbu.
„Je to jedinečná výstava,“ upozorňuje autorka projektu Mária Horváthová. „Hložník bol mimoriadny umelec a jeho samostatnú výstavu takéhoto rozsahu sme na Slovensku už dlho nemali. Naposledy vystavili sériu jeho diel v Danubiane v roku 2008, to však bolo v rámci projektu Continuum – výstavy trojice výtvarníkov Vincenta Hložníka, Ľuba Zelinu a Zuzany Hložníkovej.“ Košická výstava Vincenta Hložníka pripomína ako famózneho maliara. „V drvivej väčšine predstavujeme oleje, ale zastúpené sú aj gvaše, pastely a akvarely,“ dopĺňa Michal Štofa. Ťažiskom expozície sú diela z rokov 1968 až 1997. Mária Horváthová dodáva, že v Košiciach sa väčšina diel verejnosti predstaví vôbec prvý raz, sú teda akoby znovuobjavené. Navyše odzrkadľujú zaujímavý vzťah citlivého a vnímavého zberateľa a mimoriadneho výtvarníka, vďaka tejto spätosti sa zrodila ucelená a veľmi vyvážená kolekcia.
Erupcia farieb
Podstatnú časť výstavy tvoria obrazy z posledných troch desaťročí tvorby Vincenta Hložníka. Zrkadlí sa v nich celý život umelca. Mohli by sme povedať, že sú do prasknutia nabité emóciami: bolesťou, smútkom, clivotou, skepsou. Apelujú, varujú… Ustavične upozorňujú človeka na krehkosť hranice, kedy sa mení na krvilačné zviera. Takého Vincenta Hložníka poznáme. V tomto súbore diel však v kontraste so slzami a s utrpením obrazy prekvapujúco, azda až pozitívne a hravo, žiaria sýtymi a jasnými farbami. Fialová, červená, jasnožltá, smaragdovozelená, ohnivooranžová, svetlý oker, azúrovomodrá… Tým sa tiež zbierka Antona Majoroša vymyká, vymedzuje, odlišuje.
„Mňa azda najviac zaujala práve tá nesmierna erupcia farieb,“ tvrdí dcéra Vincenta Hložníka, výtvarníčka Zuzana Hložníková. „Mnohí otca v tejto polohe vôbec nepoznajú.“ Tvorcovia výstavy veria, že takýto znovuobjavený – známy neznámy – Hložník verejnosť osloví a obohatí poznanie jeho vrcholnej maliarskej tvorby.
Výstava potrvá do 2. júla.
Nová kniha o Hložníkovi
Pri príležitosti rozsiahlej výstavy venovanej Vincentovi Hložníkovi vo Východoslovenskej galérii v Košiciach vychádza aj kniha s názvom Vincent Hložník. Novinka má podtitul Zbierka Antona Majoroša a snúbi sa v nej vášeň významného slovenského zberateľa umenia s vášňou k tvorbe jeho obľúbeného maliara. Publikácia, prvá svojho druhu venovaná Hložníkovi a jeho vrcholnému obdobiu, poodhaľuje tajomstvá zrodu jednej z najosobitejších kolekcií diel Vincenta Hložníka na Slovensku, zberateľské začiatky, finty a historky, ako aj cestu bývalého hudobníka Antona Majoroša k umeniu.
Autorom novej knihy je novinár a publicista Jakub Prokeš, zástupca šéfredaktorky denníka Pravda. Kniha má dvesto strán a nájdete v nej vyše 150 reprodukcií olejov, gvašov a pastelov predovšetkým z rokov 1968 až 1997 – väčšina z týchto mimoriadnych diel sa milovníkom umenia, odborníkom i nadšencom predstavuje po prvý raz. Publikáciu vydal FoArt Bratislava.
VINCENT HLOŽNÍK
- (22. 10. 1919 Svederník – 10. 12. 1997 Bratislava)
Najvýraznejšia osobnosť slovenskej výtvarnej scény v 20. storočí; národný umelec, vysokoškolský profesor, maliar, grafik, ilustrátor, sochár a organizátor kultúrneho života. Vo svojom diele kladie dôraz na humanizmus, protivojnový a antifašistický postoj. Talent, pracovitosť, rozhľad a skromnosť mu získali obdiv a uznanie doma, rovnako aj v zahraničí. Získal množstvo ocenení, za všetky spomeňme aspoň jedno – prestížnu prémiu za grafiku z Bienále v Benátkach z roku 1958.
Študoval na Uměleckoprůmyslovej škole v Prahe u profesorov Františka Kyselu a Josefa Nováka. V rokoch 1952 až 1972 pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. Viedol oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácie (medzi jeho študentov patrilo mnoho skvelých výtvarníkov a výtvarníčok (Albín Brunovský, Vladimír Gažovič, Miloš Urbásek, Dušan Kállay, Viera Bombová, Jana Kyselová-Siteková, Kamila Štanclová a ďalší). Od roku 1958 bol profesorom, v rokoch 1959 až 1963 bol rektorom VŠVU. V roku 1972 musel zo školy odísť; ďalej tvoril ako umelec v slobodnom povolaní. Má významný podiel na vzniku Bienále ilustrácií Bratislava. V roku 1993 venoval 100 diel na národný poklad Slovenskej republiky. Bol jedným zo zakladateľov Spolku výtvarníkov Slovenska a až do svojej smrti jeho čestným predsedom. Jeho manželka Viera Hložníková darovala po smrti Vincenta Hložníka štátu 1 000 diel, ktoré v súčasnosti spravuje Považská galéria umenia v Žiline so stálou Expozíciou Vincenta Hložníka.
