Tak bolo vždy známe a populárne napríklad zrkadlové bludisko na Petříne v Prahe, kde zrkadlá aj deformovali postavu toho, kto sa do nich pozeral. Návštevníci si atrakciu tak obľúbili, že Praha má už ďalšiu – Na Můstku pribudlo tzv. Imaginárium. Niečo podobné sa teraz objavilo na Zámockej ulici v Bratislave. Galéria Multium je vizuálne dobrodružstvo určené turistom i domácim, ktorí sa vybrali na prechádzku podhradím či až na Hrad. Zastaviť sa môžu v galérii Multium, kde Tomáš Hatrák nainštaloval svoje virtuálne fantázie vzbudzujúce predstavy nekonečna. Každá kompozícia má svoj názov a svoju miestnosť, vojsť znamená prijať hru pre oči a fantáziu. Striedajú sa svetelné nálady, vzory, ornamenty, pohyby. Návštevník zisťuje, že počítač je aj tvorivý a že do nekonečna možno vstúpiť, že vesmír sa dá vyjadriť. Dobre sa tam medituje alebo aspoň na chvíľu žasne. Ľahkosť, čistota a vynaliezavosť tejto hry sú fascinujúce.
Sám autor Tomáš Hatrák o svojom projekte Multium hovorí: „Nie som umelec a nie som ani pôvodcom tejto myšlienky – inšpiroval som sa dielami iných umelcov. Pred rokmi som napríklad navštívil výstavu Mateja Kréna v SNG. Zostal mi neopakovateľný dojem, ktorý ma priviedol k myšlienke podeliť sa o tento zážitok tým, že som vytvoril nekonečný priestor zo zrkadiel. Nešlo mi pritom o presné zreprodukovanie pôvodného inšpirujúceho diela, ale pohrával som sa s myšlienkou, aké ďalšie možnosti hra so zrkadlami ponúka. Skúmal som, aké dojmy a efekty sa vďaka ich rôznemu rozmiestneniu dajú vyvolať. Kým východiskom Mateja Kréna boli vtedy knihy, u mňa sú nosné zrkadlá. Keď som sa bližšie zoznamoval s témou zrkadlových miestností, objavil som tvorbu japonskej umelkyne Yayoi Kusama, ktorej Infinity mirror room (Nekonečná zrkadlová miestnosť) je jednou z atrakcií New Yorku. Uvažoval som, čo všetko sa dá robiť v obyčajnej miestnosti so zrkadlami. Prišiel som na tieto možnosti: Ak sú napríklad dve zrkadlá oproti sebe na stenách a pridajú sa k nim ďalšie zrkadlá, napríklad na strope a podlahe, tak sa dojem nekonečna rozšíri o ďalší rozmer. Takto sa možno hrať v trojrozmernom priestore so zrkadlami donekonečna. Ja som menil kombinácie zrkadiel, aby som vyvolal vždy iný dojem. Dve zrkadlá oproti sebe (Caminus a Passus), dve a dve zrkadlá oproti sebe (Tabularium spiramentum), dve a dve a dve zrkadlá oproti sebe (Universum). Iné ako pravé uhly zrkadiel už nevytvárajú dojem nekonečna, ale kaleidoskopický efekt, ktorý možno vidieť napríklad v Imagináriu v Prahe. To je niečo iné ako dojem nekonečna. Vytvoril som šesť priestorov na jednu tému, ale každý ponúka iný zážitok."
Je to naozaj tak. Pri prehliadke galérie sa vstupuje priamo do diela a vždy je to ako vstúpiť do iného sveta. Líšia sa farby, svetlá, „kresby“, človek má vždy iný pocit. Je to trocha aj ako návrat do detstva, keď čarovanie nebolo nič nezvyčajné. Pre Tomáša Hatráka je to stále tak.
