Po otcovi je Grék a do jeho tvorby sa tak prirodzene dostávajú odkazy na antické umenie. Na aktuálnej výstave Krehká krása v Savoy Gallery vystavuje napríklad aj torzo antického stĺpa. Mladý umelec má zaujímavú voľnú tvorbu, ale je aj autorom rôznych ocenení a praktických predmetov.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Pri vchode do Achilleasovho ateliéru nás víta jeho mama, výtvarníčka Ingrid Zámečníková. Aj ona tu tvorí. Práve maľuje obraz z cyklu portrétov významných osobností slovenskej histórie. Ingrid Zámečníková študovala na ŠUP u profesora Rudolfa Filu a na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri Albína Brunovského. Podobné vzdelanie má aj Achilleas, iba s tým rozdielom, že na strednej škole sa venoval dizajnu a tvarovaniu dreva. Neskôr na VŠVU študoval v ateliéri sklárskeho výtvarníctva u sochára Viktora Oravca. Okrem toho získaval vedomosti v praxi sklárskych dielní. Rád spájal – a robí to tak stále – užitočnosť a fantáziu.
Rozprávkový štýl
Sdoukosove diela sú nápadné, tisnú sa do priestoru. Masívne sklenené objekty visia, ležia, opierajú sa o steny a je to naozaj pestrý pohľad. Autor totiž sklo nápadne farbí a farba v skle žije vlastným životom. Tak vznikajú veľmi zaujímavé kompozície a aj nechcené efekty. Dobre sa dajú uplatniť na rôznych prácach. Frby vyniknú napríklad na zrkadlách v jemných rámoch, na reliéfoch, misách, sochách, na rôznych abstraktných predmetoch. Upútajú aj sklenené umývadlá pripomínajúce lastúry so zvlneným či vejárovitým okrajom, sklenené dekoratívne steny v kúpeľniach, sklenené stolíky. Sú to až princeznovské veci a kto má rád rozprávkový štýl, príde si na svoje. Do interiéru sa hodia aj svietidlá z Achilleasovej dielne, nástenné hodiny na sklenenej tabuli a odvážnejší milovníci umenia si možno zvolia reliéfové dvere z masívneho skla.
Keďže však Achilleas vyštudoval sochárstvo, rád robí plastiky a reliéfy, ktoré sú nielen dekoratívne, ale nesú aj myšlienku. Spracúva napríklad podoby gréckych bojovníkov, výjavy z gréckej prírody i architektúry – morské živočíchy, torzá stavieb, ale aj motív bájneho vtáka Fénixa, ktorý vstáva z popola a je známy aj z gréckej mytológie. Toto všetko je Achilleasovi veľmi blízke, lebo on sám mal otca Gréka a s gréckou kultúrou je teda pokrvne spätý. Otec výtvarník mu tragicky zahynul, keď mal Achilleas päť rokov, hudobné a výtvarné nadanie však po ňom syn zdedil. Soukos starší bol z tzv. gréckych detí, čiže detí z rodín, ktoré utiekli pred občianskou vojnou z Grécka v povojnových rokoch a usadili sa v Československu.
Hoci teda otec predčasne zomrel, Achilleas vyrastal uprostred umenia, lebo ho vychovávaa mama, ktorá sama maľovala. Ingrid Zámečníková spomína, že mal stále v ruke ceruzku alebo niečo robil z dreva, hliny či z iného materiálu. „On aj bunker – pri hrách s chlapcami – urobil taký, že som len otvárala oči. Bolo jasné, že má nadanie, vie modelovať. Ale – najradšej hral hokej.“
Sklo ako sochy
Achilleas chcel byť umelcom, na sklo však spočiatku nepomýšľal. Bavilo ho dizajnérstvo ako také, chcel navrhovať užitočné veci tak, aby boli aj krásne. Keď po umeleckej priemyslovke prišiel na Vysokú školu výtvarných umení, dostal sa ako budúci dizajnér do sklárskeho ateliéru. Sklo ho očarilo. Našiel si hneď aj prax mimo školy – so sklom sa oboznamoval po každej stránke. „Na skle je pekné, že je priezračné, ale nemalo by byť celkom prázdne,“ hovorí Achilleas. Jemné číre sklo sa v jeho ateliéri ani nevyskytuje. Má rád robustné tvary, naliehavú farebnosť, naozaj je jeho sklo "plné“.
Pýtame sa, či o skle aj uvažuje. „Určite áno, bez toho by sa to ani nedalo robiť. Na strednej škole som mal dizajn a spracovanie dreva. Vždy som o tom musel aj uvažovať, to patrí k dizajnu. Spočiatku, kým som nespoznal svoj hlavný materiál, bolo to uvažovanie hmlisté, veľmi jednoduché. S poznaním materiálu sa prehlbovalo. Mal som to šťastie, že som mohol chodiť aj na sklo, aj na sochárstvo zároveň, a to mi otvorilo cestu.“
Foto: Pravda, Ivan Majerský
A aký bol jeho prvý ozajstný dotyk so sklom? Kedy vytvoril po prvý raz plastický objekt? „Ako ročníkovú prácu som robil gitaru zo skla. Bola umiestnená v kruhovom tvare, mala asi 30 cm a vyzerala ako hruška. Dostal som však zlé hodnotenie.“
Črepy pre šťastie
Hoci je už Achilleas skúsený sklár, stane sa aj teraz, že niečo pokazí. Čo potom s črepmi ? Vyhadzujú sa? Hnevá sa? „No to by bol veľmi drahý odpad! Znova sa použijú. A potom – črepy znamenajú šťastie.“
Najťažšie je vraj pre sklára robiť novú vec a to je vlastne každá, lebo návrhy sa neopakujú. „Vždy sú to nové kombinácie, idem do neznáma, je to alchýmia, skúšanie, ale potom príde radosť, keď niečo objavím a viem to používať.“ Čo sa ťažšie hľadá – farba alebo tvar? „Na všetkom záleží! To je toľko možností – a každým smerom! Ide o to, ako namiešať farby, ako ich naniesť, aký reliéf je pod tým, aké teploty dám… To všetko pôsobí.“ Do pece sa dá aj nazrieť a už počas procesu vypaľovania je niekedy jasné, či sa vec podarila. Niekedy však treba čakať až do konca a ešte na vychladnutie. Až potom sa ukáže, ako zámer vyšiel. Sklo si vyžaduje trpezlivosť. Zaujíma nás, či má sám Achilleas doma veľa skla, a najmä či má aj svoje diela v interiéri. „Doma som si urobil pár úžitkových vecí pre seba – napríklad umývadlá a svietidlá." Jeho umývadlá sa podobajú lastúram. Pripomínajú more a Achilleas to potvrdzuje. Hovorí, že z prírody veľmi rád čerpá.
Leto v Grécku
V lete sa chystá Achilleas do Grécka. Má tam polovicu rodiny. Budú sa plaviť na lodi, užívať si more, Achilleas je tam doma, po grécky sa aj dohovorí. Tam je bežné aj jeho meno Achilleas, kým u nás je výnimočné. Ako sa mu s ním žije? „Dobre, je exotické ako moja práca! Často mi však meno aj komolia.“ Nechýbajú vraj ani otázky o Achillovej päte (zraniteľné miesto na tele bájneho hrdinu). Na to odpovedá, že každý má svoju pätu, ale aj filozofickejšie: už sme sa vraj poučili práve z bájí a mýtov, z rieky času, a už tú achilovku vraj ani nemáme. Achilovku teda nepriznáva, ale vyvinuté svaly neutají. Fyzická sila je pri tejto práci potrebná. „Určite áno, veď je to vlastne sochárstvo. Ak treba inštalovať sklo, ktoré má dva krát dva a pol metra, tak to neunesie slabý človek. Bez kondície to nejde.“
Sklárova mama Ingrid Zámečníková inšpirovala syna najmä tým, že robila niečo iné ako všetci ostatní ľudia naokolo. „Bolo to iné, ako keď niekto pracuje v banke. Zdalo sa mi to výnimočné. Teraz robí mama portréty vedcov na objednávky do Švajčiarska: univerzita v Zürichu ich dáva ako dary.“ A vedel by aj on namaľovať portrét v skle? „Samozrejme, ale to ma neťahá. Používam však zaujímavé technológie špeciálnej tlače – viem urobiť obraz tváre, dostať fotku na zrkadlá alebo na sklo. Viem tam skrátka preniesť portrét odfotografovaného človeka.“
Zaujímavé sú rôzne symbolické predmety, ktoré Achilleas tvorí pre rôzne inštitúcie a ktoré sa dávajú ako ceny. „Napríklad Cena Za vedu a techniku, čo udeľuje ministerstvo školstva významným vedcom, Dunajský pohár za skoky na konskom derby, na golfových turnajoch, alebo Krištáľové krídlo,“ vymenúva aspoň niektoré.
Netají, že chce úspech
Mama mu vštepovala pokoru pred prácou, dobrý vkus, cit pre umenie a kvalitu. Ingrid Zámečníková však tvrdí, že Achilleas je veľmi usilovný a to sa nedá dosiahnuť výchovou. A či pomohli rozprávky, ktoré mu rozprávala? Mal ich rád, ale nie je sentimentálny: „Detstvo nemá nič spoločné s tým, čo teraz robím. To je úplne iná etapa.“
A čo uznáva? „Dôležitá je ctižiadosť a s ňou spojený úspech. Popri tom iste aj pokora, ale najmä je potrebná ideálna rovnováha – kalokagatia. Myseľ aj telo majú byť vyvinuté a človek má žiariť!“ A o láske nič nepovie? „Láska je súčasťou každého života. Raz som robil narodeninový dar pre manželku môjho kamaráta, bolo to veľké sklenené srdce. Na oslave, kde sa srdce odovzdávalo, sa každý na to srdce podpísal mojou gravírovačkou, ktorou sa podpisujem na diela. Zostane to tam naveky. Srdiečka robím rád a na veľa spôsobov. Je to pekný dar, ľudia sa tešia, lebo je to symbol lásky.“
