Foto: Kamil Varga
Je to veľmi zaujímavá kombinácia, lebo Erna Masarovičová patrí k zakladateľskej generácii slovenského sochárstva a jej dcéra je predstaviteľkou súčasnej sochárskej tvorby. Anton Sládek je úspešný fotograf, ktorý tvorbu sochárok dobre pozná a na čiernobielych veľkoformátových fotografiách zaznamenal inšpiratívne prostredie ateliéru oboch vystavujúcich autoriek. Spojenie viacerých médií na výstave prináša komplexnejší pohľad na tvorivé východiská a spriaznenosť oboch autoriek. Názov Aká matka, taká Katka vtipne parafrázuje rodinné väzby i umelecké smerovanie umelkýň v kontexte súčasného slovenského sochárstva. Obe síce tvorili v jednom ateliéri, ale v rozličnom čase (E. M. v rokoch 1967 – 2008 a K. K. od roku 2009).
Výstava pripomína, že Erna Masarovičová ako jedna z prvých sochárok vyštudovaných na bratislavskej VŠVU, sa stala priekopníčkou komornej i monumentálnej kovovej plastiky, tvorila autorský šperk, ako aj moderné plakety a medaily. Prvá začala vo svojich dielach používať techniku zvárania a rezania oceľových plátov. Objekty abstrahovala do koncentrovaného kubistického tvaru. Často sa inšpirovala hudbou a ľudskou figúrou. Túto techniku premietla nielen do komornej plastiky a do svojich monumentálnych objektov, ale aj do šperkov. Už v polovici 60. rokov patrila medzi popredné slovenské sochárky a stala sa zakladateľkou moderného šperku na Slovensku, vynikala v medailérskej tvorbe. V sochárskom dialógu s matkou sa predstavuje Kata Kissoczy, ktorá svoju tvorbu rozšírila z ateliéru do prírody. Kata Kissoczy úspešne vystavuje už od roku 1984. Z kovových odpadov zvára a ohýba variabilne komponované priestorové objekty. Sú výrazne farebné, tvarovo mnohoznačné a často doplnené o svetelnú ilumináciu.
Anton Sládek vo fotografiách zaznamenáva atmosféru a náladu rodinného domu, záhrady i sochárskeho ateliéru Erny Masarovičovej tak, ako kedysi vyzeral a ako ho dodnes uchováva a rozširuje dcéra. Kata Kissoczy k výstave povedala: „Maminu tvorbu si vážim, myslím, že bola jednou z najvýznamnejších sochárov 20. storočia na Slovensku. Zámerne hovorím, že sochárov! Pracovala s kovom – železné pláty do hrúbky jedného až dvoch centimetrov – a spracovávala ho grandiózne. Bola veľmi uznávaná medzi svojimi kolegami, sochármi silnej generácie 60. rokov. Toto moje poznanie mi dalo veľkú energiu na jej tvorbu ďalej upozorňovať.“
