V zelenom mori svieti malý biely fľak. Pozorné oko dešifruje čriedu oviec, pasúcu sa neďaleko ohrady. Prebohatá zbierka modelov nákladných tatroviek? Nie, zhora sa pozeráme na nádvorie automobilky. Okolo ohniska postávajú ženy a deti. Že by si v šľahajúcich plameňoch chystali dačo pod zub? Chatrče našepkávajú, že sledujeme kamienok z mozaiky každodennosti v rómskej osade. Aj tieto fotografie objavíte v bohatej kolekcii výstavy Neznáme Slovensko, ktorá zaplnila obe poschodia Stredoeurópskeho domu fotografie v Bratislave.
Podtitul Slovensko očami fotografov agentúry Bilderberg prezrádza, kto sa optikou fotoaparátu zoznamoval s našou krajinou. Špičkoví autori renomovanej agentúry z Hamburgu, ktorá sa na medzinárodnej scéne stala značkou kvality. Ich práce publikujú najprestížnejšie svetové magazíny, mnohým z nich vyniesli ceny v najvplyvnejšej súťaži World Press Photo.
Len zopár z vystavených fotografií poznamenal čas. V žiadnej malomestskej vinárni už asi neodhaľuje pri dennom svetle svoje vnady striptérka, ktorá navyše nepriťahuje pozornosť nikoho zo zabávajúcich sa hostí. Ako to zachytil na čiernobielej fotografii Wolfgang Kunz. Alebo z ošarpanej steny podjazdu kričiace zvolanie Independence for Slovakia ako na snímke Joachima Ellerbrocka. Dve desiatky fotografov Bilbergerbu totiž križovali Slovensko v roku 1992. V takom počte sa vraj ešte nikdy nezišli, dokonca ani na valnom zhromaždení vlastnej agentúry.
Foto: BILDERBEGR/TILL LESSER
Začiatkom 80. rokov ju založil Andrej Reiser, ktorý s rodinou v roku 1968 emigroval. „V tom čase vznikali veľké mediálne koncerny a snažili sa peniaze investované do reportáží oveľa viac využiť bez platenia honorárov. Chceli, aby sme im odstúpili práva na použitie fotografie. Dal som dohromady najdôležitejších fotografov v Nemecku, z ktorých ani jeden nepodpísal novú zmluvu. Existenciou Bilderbergu sa nám podarilo najmenej o dvadsať rokov posunúť snahu vydavateľov pripraviť autorov o právo na používanie svojich fotografií. Dnes v dobe internetu je to už úplne o inom, vtedy to však bolo veľmi dôležité,“ povedal pre Pravdu fotograf, ktorý patrí k hviezdam reportážnej fotografie.
Dvadsiatka renomovaných nemeckých autorov, ktorých spája najmä klasická tradícia fotoreportáže, zaostrila objektívy na malebný vidiek, historické pamiatky aj nudné sídliská. Zaujímali ich stretnutia veriacich rôznych vyznaní aj všednosť každodennosti. Zrobené vidiečanky, v kúpeľoch oddychujúce družstevníčky aj chlapi krátiaci si čas po fajronte pri poháriku. Zanikajúce fabriky aj spúšť, ktorú po rokoch činnosti zanechávali. Dokonca aj v zdevastovanej krajine občas objavili zlovestnú krásu ako Klaus D. Francke za hlinikárňou v Žiari nad Hronom.
Výsledkom ich tvorby sú fotografie, ktoré pútajú vizuálom a myšlienkami aj cez priepasť štvrťstoročia, čo uplynulo od ich vzniku. Čas tu a tam zmenil kulisy, ale podstata sa nemení. Jedinečným spôsobom to zdokumentovala čiernobiela snímka jediného v Nemecku nežijúceho fotografa Bilderbergu Karola Kállaya s názvom Siluety víťazov. Za obrysmi siedmich politikov, ktoré pamätníci poľahky identifikujú, vidíme aplauzom pritakajúce nadšené davy. Sarkastický osteň či výkričník avizujúci nové hrozby?
Kolekcia fotografií pozýva súčasníkov na dobrodružné putovanie krajinou, o ktorej si mnohí myslia, že ju dokonale poznajú. Nejedného presvedčia o tom, ako málo vie o krajine a ľuďoch, čo v nej žijú. Rozpráva totiž zväčša dobre ukryté príbehy, ktoré prehlbujú zasvätené sprievodné texty Eugena Gindla. Výstava Neznáme Slovensko – očami fotografov agentúry Bilderberg, ktorá bude v Stredoeurópskom dome fotografie do 3. septembra, je z kategórie tých, ktoré rozhodne treba vidieť.
