Najrýchlejší dizajnér v strednej Európe

, 10.09.2017 09:00

René Valent je zaujímavý človek – spája sa v ňom športovec a umelec. A v oboch oblastiach dosahuje úspech.

Bežecký život na Slovensku dokonca aj organizuje a ako dizajnér vytvoril práve zaujímavý set Krištáľové kvapky. Vyrobiť mu ho museli v českej sklárni Lindava, pretože na Slovensku sklárska výroba upadla a predmety takých veľkých rozmerov, ako navrhuje René Valent (27), sa tu nedajú vyrobiť.

Misa a vázy Reného Valenta.  Vzor na mise...
Misa a vázy Reného Valenta. Vzor na mise vznikol nanesením farebných nití na opálové sklo. Autor: Pravda, Robert Hüttner

René Valent začal ako nádejný cyklista. Dokonca sa ocitol na jednej škole s Petrom Saganom, ale pre zdravotné problémy musel svoj život zmeniť: „Narodil som sa v Bojniciach, ale od šiestich rokov žijem v Bratislave. Rodina ma viedla k športu a popritom som mal rád aj pekné veci. Starí rodičia totiž zbierali starožitnosti a obrazy. Robil som cyklistiku, dokonca som pol roka býval so Saganom na izbe. Chodili sme na športové gymnázium v Trenčíne. V osemnástich rokoch však prišli zdravotné problémy a k bicyklu som získal až averziu. Začal som teda behávať šesťkrát do týždňa, niekedy aj dvojfázovo. A začal som študovať na Fakulte architektúry STU priemyselný dizajn. Učili ma Peter Humaj, Milan Lukáč, v diplomovom ročníku ma viedol Peter Paliatka a do skla ma zasvätil Ivan Hroššo.”

Sklo stále vzácnejšie

Možno by z neho vyrástol aj Saganov súper, ale takto vyštudoval dizajn a venuje sa sklu. Je teda možné, že raz vytvorí pre Sagana cenu. S úsmevom hovorí, že v športe by sa mohli namiesto kovových medailí naozaj udeľovať aj sklené medaily. Sklo je predsa vzácny materiál a dnes je vzácne už aj sklárskeho remeslo. Na Slovensku napríklad už funguje len jedna takáto ručná výroba: „Naša najväčšia skláreň je Rona v Lednických Rovniach,“ hovorí René Valent. „Tam sa vyrába kvalitné nápojové sklo, stolovacie doplnky a dekoračné predmety. Slovglass Poltár skrachoval a doteraz sa tam neobnovila výroba, v Bratislave sa vyrába technické a laboratórne sklo. Vo Valaskej Belej pôsobia bratia Kodajovci, ktorí zužitkovávajú rodinnú tradíciu ručného brúsenia olovnatého skla.“

Srdcom
		lindavskej sklárne je
		šesťpanvová...
Sklo sa
		taví pri necelých 1400 stupňov
		Celzia....
+2Sklo sa taví pri
		necelých 1400 stupňov
		Celzia....

Od dizajnéra sa dozvedáme aj o dejinách skla u nás. Slovenské sklo vraj patrilo i patrí ku sklu najvyššej svetovej kvality. Najstaršie exponáty pochádzajú z archeologických nálezov, ktoré svedčia o existencii prvých sklární na území dnešného Slovenska už v staroveku. Do 20. storočia fungovalo na Slovensku vyše 70 sklární. Výrobky z Katarínskej Huty, Málinca, Poltára a Lednických Rovní mali svetovú povesť. „Slovenské sklo, hoci funguje už len niekoľko sklární, si naďalej udržuje vysoký technický, umelecký a estetický štandard, o čom svedčia mnohé ocenenia zo svetových podujatí. Je však pravda, že dnes musí slovenské sklo o svoje miesto vo svete bojovať," hovorí René.

Krištáľové kvapky z Lindavy

Keď chcel teda René Valent realizovať svoju diplomovú prácu Krištáľové kvapky – objemnejšie vázy a misy, musel si pohľadať výrobňu, ktorá by to dokázala. Na odporúčanie sochára Ivana Hrošša si vybral lindavskú skláreň Ajeto, ktorá leží v severných Čechách asi desať kilometrov od Nového Boru. Je to jedno z najvýznamnejších centier svetovej sklárskej výroby. Skláreň vybudovali v rokoch 1992 – 1994 na základoch bývalej nemeckej manufaktúry na strihanie a farbenie zamatu. Tú založil a vlastnil významný textilný podnikateľ Ignaz Richter a jeho synovia. Spoločným znakom oboch firiem, sklárskej aj textilnej, bol úspech. Textilka zanikla, sklárska výroba sa rozvíja ďalej.

Povrch vázy zdobí stará technika crackle, ktorá...
Povrch vázy zdobí stará technika crackle, ktorá vytvára popraskaný efekt. Autor: Pravda, Robert Hüttner

Povesť firmy Ajeto prekročila hranice Európy a dokonca kontinentov. Ešte v 80. rokoch tu začal tvoriť aj emigrant Bořek Šípek. Žil najprv v Nemecku, v Holandsku a spolu so svojím českým učiteľom Reném Roubíčkom, ktorý patrí medzi najslávnejších svetových sklárskych výtvarníkov, navštívili sklársku hutu v Novom Bore (vtedy sa podnik ešte volal Crystalex Nový Bor). Tam sa Bořek Šípek zoznámil s Petrom Novotným, tiež mladým, talentovaným sklárom. Dizajnér a remeselník si hneď padli do oka, vytvorili spolu prvý pohárik, čím sa začala slávna etapa ich spolupráce. Odvtedy sú Nový Bor a Lindava významné centrum ručnej sklárskej tvorby. Pracuje sa tam modernou technológiou a každý rok tam fúkajú napríklad českú hereckú Cenu Thálie. Ocenenie navrhol práve Bořek Šípek.

Váza bez povrchovej úpravy.
Váza bez povrchovej úpravy. Autor: Pravda, Robert Hüttner

Táto stará sklárska huta má svoje čaro a schopných remeselníkov. Vedia vyfúkať aj náročnejšie objekty, aj Reného veľkú ťažkú misu, ktorá je v prvom štádiu tiež len sklenou „bublinou“. Potom sa z nej vrch zreže a nádoba sa vybrúsi. Je to kombinácia dvoch materiálov, ktoré treba ešte spojiť, spiecť. Výsledok je netradičná misa a vázy vhodné do väčších priestorov. René ich nazval Gocce Crystal, čo sú v preklade z taliančiny Krištáľové kvapky.

V lindavskej sklárni bol René Valent aj s fotoreportérom Pravdy Robertom Hüttnerom. Vytvorili tam zaujímavý cyklus fotografií, ktoré sa viažu k sklárskemu remeslu a k prostrediu, v ktorom sklené predmety vznikajú. V tejto výrobni majú čo ukázať a aj to návštevníkom počas exkurzií predvádzajú. Je tu dokonca možnosť, aby si turisti prácu so sklom vyskúšali. A v Starej sklárskej krčme sa môžu zasa najesť, pričom sledujú dianie v dielni.

Bežci si rozumejú

Ručná výroba skla sa stáva skrátka raritou a niet sa čo čudovať, že takéto sklené výrobky sú veľmi drahé. Preto sa na sklársky dizajn ani nehrnie veľa študentov a vôbec – tomuto remeslu sa upíše už len málokto. O to sú diela vytrvalcov vzácnejšie. A René Valent je vytrvalec až dvojnásobný – má výdrž umeleckú aj bežeckú. A to sa mu vrátilo v podobe milého prijatia v Lindave. Keď totiž riaditeľ sklární zistil, že ide o nadšenca behania, hneď ho ako priaznivec behu srdečne pozval do sklární.

Zaujímavé je, že René Valent objavil svoj cit pre krásu práve cez šport. Vždy ho zaujímali pekné veci z tejto oblasti, novinky v špecializovaných športových odevoch, nástrojoch či rôznych pomôckach. Alebo tvar samotných bicyklov, bežeckých topánok a podobne. Už tam sa vraj prejavil ako estét. Takže – na vysokej škole sa už spontánne rozhodol pre dizajn. Našiel si novú vášeň, ale behanie neopustil. Opýtali sme sa ho, či je naozaj najrýchlejší umelec v Európe, ako sa o ňom hovorí: "To je odvážne tvrdenie, ale v strednej Európe určite. Desať kilometrov stále dokážem zabehnúť pod 35 minút a 800 m za 2:02 min…” A pomáha mu to aj k umeleckej kondícii?

Súčasťou sklárne je aj štýlová reštaurácia...
Súčasťou sklárne je aj štýlová reštaurácia Sklárska krčma. Autor: Pravda, Robert Hüttner

"Jednoznačne! Vždy, keď vybehnem do lesa, prepnem a začínam snívať, nápady sa len tak hrnú. Navzájom sa to podporuje, veď dizajn vychádza z prírody. Hocikedy sa potknete o zaujímavý kameň, koreň, strom, vidíte kôru na strome, listy, chrobáky alebo aj kvapky rosy, čím som sa inšpiroval aj ja pri tvorbe sklenených súprav. Veľmi rád behávam v rakúskom Hainburgu alebo pri Schlosshofe, kde je pokoj. Rád behám aj na Devínskej Kobyle alebo Železnej studničke.“ Držme Renému palce, aby sklu robil dobré meno, tak ako to dokázali jeho predchodcovia a menovci – René Roubíček (od roku 1950 pracoval pre firmu Moser a diela dnes 95-ročného umelca sú v najslávnejších svetových múzeách) a René Lalique (známy svojimi flakónmi parfumov či dielami pre Cartiera). Šikovní sklári by mohli zachrániť aj naše sklárne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#René Valent #dizajnér
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk