„Už ako malú ma zaujal príbeh Kästnerovej knihy Lujza a Lotka. Dodnes vlastne vedci nevedia, prečo sa narodia dve identické bytosti. Keď som ako novinárka robievala s dvojčatami rozhovory, vyžarovalo z nich zvláštne fluidum,“ hovorí Daja Weingreen, autorka námetu projektu Dvojčatá 001. Témou plnou otáznikov nakazila aj študentky Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktoré sa do neho ochotne zapojili. Výsledkom je výstava, ktorú v utorok večer otvorili v bratislavskej Galérii F7.
„Upustila som od nápadu hľadať podobnosti na nahom tele,“ hovorí Michaela Koleková. Objektív zaostrila na reprezentantky v synchronizovanom plávaní Luciu Allárovú a Líviu Dulovú Allárovú. „Chcela som ich ľuďom priblížiť nielen ako športovkyne, ale aj ako normálne bytosti a veľmi príjemné ženy,“ vysvetľuje. V jednej línii cyklu ich predstavuje v živle, ktorému sa upísali. Vo vode, v ktorej trénujú svoje choreografické kompozície. V druhej odkrýva ich súkromie cez ich vlastné fotografie – zbierky medailí, záhrady rodičov, balkóna či obľúbených miest. Bodkou za príbehom je fotografia vodnej hladiny, na ktorej pomaly doznievajú stopy toho, čo sa v bazéne odohralo.
V sérii Ostrá krása sa Lea Kálazi nesnaží hovoriť o záhadnosti či zvláštnosti bytostí, ktoré sa na seba podobajú. „Je to vizuálne zaujímavá téma. Títo ľudia sú podobní svojím charakterom i vlastnosťami. Veľkrát sa mi stalo, že som si ich aj pomýlila. Zaujalo ma, že svojím zjavom ,vytŕčali' zo spoločnosti. Dvojčatá – dievčatá, ktoré som za pomoci ich mamy fotografovala, odkrývajú vo svojich tvárach mnoho otázok o tejto jedinečnosti,“ priznáva autorka.
Foto: LEA KÁLAZI
Majú len jedny rovnaké šaty, inak sú dvojčatá Ela a Matilda, ktoré fotografovala Kvetoslava Bobáková, absolútne odlišné. Namiesto explikácie uvádza autorka cyklus citátom z knihy Kristíny Farkašovej Stále som mama. Objektom fotografkinho záujmu boli totiž práve jej dcérky – dvojvaječné dvojčatá. Zachytáva ich spolu aj zvlášť, vo chvíľach spoločných hier či osamelého vymýšľania. Jej momentky zaujmú spontánnosťou, živelnosťou aj kompozíciou obrazu.
„Také podobné a pritom také odlišné,“ hovorí o dvojčatách, ktoré v mestách a dedinách východného Slovenska fotografovala Soňa Zemanová. Jej sérii dominuje fotografia atlétok Jany a Dany Velďákových. Páry na menších snímkach sú celkom neznámi ľudia. „V práci využívam aj fotografie dvojčiat z detstva, ktoré sa stávajú predmetom skúmania paralel náhodných mimík a gest. Pomáhajú mi hlbšie pochopiť vizuálnu podobnosť, na ktorej sa podpísal čas i vek. Téma, ktorej som sa venovala už vo svojej semestrálnej práci, bola pre mňa aj psychologickým výskumom,“ hovorí fotografka.
„Držím projektu Dvojčatá 001 palce, aby s touto študentskom fotografickou výstavou pokračovala tvorivá diskusia a spolupráca autorky projektu s umelcami, s fotografmi, s dvojčatami aj v budúcnosti,“ dodáva kurátor Miro Švolík. Výstava bude v bratislavskej galérii F7 do 30. septembra.
