Také podobné, a pritom také odlišné

, 29.09.2017 11:00

"Mala som náskok,“ hovorí Soňa Zemanová. "Tému dvojčiat som si sama pre seba začala riešiť už v prvom ročníku magisterského štúdia,“ pokračuje v rozprávaní pre Pravdu poslucháčka posledného ročníka štúdia fotografie a nových médií na VŠVU v Bratislave.

Keď autorka námetu projektu Dvojčatá 001 Daja Weingreen hľadala v škole študentov ochotných sa doň zapojiť, neváhala ani chvíľu. Napokon, svoj semestrálny projekt práve vtedy vystavovala.

Soňa Zemanová: Také podobné, a pritom také...
Soňa Zemanová: Také podobné, a pritom také odlišné SOŇA ZEMANOVÁ Autor: SOŇA ZEMANOVÁ

"Zaujímala ma vizualizácia ich mimiky a gest aj to, ako sa správajú. Sú identické, hoci výzorom nie sú dvojčatá vždy celkom rovnaké. Tak som si povedala, že ich začnem v okolitých mestách a dedinách východného Slovenka vyhľadávať,“ vysvetľuje rodáčka z Kendíc. Objavila pritom zopár zaujímavých dvojíc. "Aj keď majiteľky kvetinárstva pochádzajú z mojej rodnej dediny, nevedela som, že sú dvojčatá. Vždy, keď som prišla do obchodu, kam roky chodím, bola v ňom iba jedna. Ale pri jednej z návštev tam zrazu boli dve. Nikdy predtým som si podobnosť oboch dám nevšimla, takže v prvom momente som ostala zmätená,“ spomína Soňa Zemanová na stretnutie, ktoré považuje za raritu. "Sú bezdetné, ani jedna si nezaložila rodinu. Doteraz spolu žijú, spolu pracujú. Navonok síce vyzerajú odmerané, ale spája ich zvláštne a silné puto. No nikdy sa neopustili, stále držia spolu. Bol to veľmi zaujímavý príbeh,“ hovorí mladá fotografka o najstaršej dvojici (kvetinárky sú šesťdesiatničky) svojej kolekcie.

Dvojčatá hľadala rôznymi cestami, aj cez známych či cez facebook. Na jednej z dedín objavila dvojicu mužov, ktorých životné cesty sa už rozdelili. "Aj keď mali možnosť odísť z vidieka, nešli ďalej. Postavili si domy vedľa seba a každý deň sú spolu. V jednom alebo druhom dome pravidelne obedujú alebo večerajú a stále medzi nimi cítiť to prepojenie,“ pripomína fotografka.

Páry zámerne neinscenovala. Samy si zvolili priestor aj gesto. Svoje fotografie konfrontovala s čiernobielymi snímkami z ich detstva. Získať ich bol problém. "V dnešnej dobe si ľudia už veľmi nerobia albumy rodinných fotografií, čo ma dosť prekvapilo,“ konštatuje. Jednou z otázok, na ktoré pri práci hľadala odpoveď, bola: nakoľko pozmenil čas ich identitu z detstva. Keď sú dvojčatá malými deťmi, viac sa podľa nej na seba podobajú ako v dospelosti. Zaujímalo ju porovnávanie v toku času. "Zachovala sa nielen identickosť tiel, ale aj postoje, gestá či mimika súrodeneckých párov na mojich nových aj náhodne vybratých starých fotografiách z ich detstva.“

Projekt uchopila nielen vizuálne, ale aj ako súkromný psychologický výskum. Zisťovala, ako žijú, ako spoločne fungujú, ako sa k sebe správajú. "Projekt Dvojčatá si určite nechám aj do budúcnosti, zaujíma ma ako téma. Myslím, že ich nájdem ešte viac a možno by z toho mohla vzniknúť aj zaujímavá knižná edícia,“ dodáva Soňa Zemanová.

Výstava Dvojčatá 001, predstavujúca fotografie štyroch poslucháčok bratislavskej VŠVU Sone Zemanovej, Michaely Kolekovej, Ley Kálazy a Kvetoslavy Bobákovej, bude v bratislavskej Galérii F7 do soboty 30. septembra.

<AP> Soňa Zemanová: Také podobné, a pritom také odlišné <FP>FOTO: SOŇA ZEMANOVÁ

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Soňa Zemanová #Dvojčatá 001
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk