Tento umelec patrí k čínskej i k západnej kultúre. Z jeho diel dýcha tradícia, ale aj súčasnosť. Dobre pozná svetové umenie, ale najbližšia mu je čínska tradícia. Táto rozmanitá skúsenosť pôsobí v jeho diele ako dialóg medzi obomi kultúrami. On sa cíti moderne, ale svet ho berie aj ako čínskeho umelca, lebo tým je práve zaujímavý. V pozvánke na výstavu sa o jeho tvorbe hovorí: „Modernita jeho štýlu je vybudovaná na rozdielnosti čínskeho a západného umenia. Napriek tomu bol po príchode do Paríža považovaný za moderného čínskeho umelca. Vychádzajúc z tradícií čínskej atramentovej kaligrafickej maľby, našiel odozvu v prostredí vtedajšej abstrakcie – tašizmu i abstraktného expresionizmu. Nadviazal úzke kontakty s umelcami skupiny CoBrA (najmä s P. Alechinským). Spájala ho s nimi estetická príbuznosť, interakcia medzi maľbou a kaligrafiou, písanie poézie i kolektívne iniciatívy. Navyše im bola spoločná improvizácia ako základ kreativity.“
Foto: Danubiana
Ani v ďalších fázach sa nevzdal svojich základov – v novom kultúrnom prostredí Ting pokračoval v tradičných technikách a pridŕžal sa prvkov a znakov čínskeho umenia. Spájal ich ale s experimentovaním, ktoré je blízke západnému umeleckému mysleniu. Pobudol aj v Amerike. V tomto období bolo rozhodujúce jeho stretnutie s popartom a abstraktným expresionizmom. Ide o protiklady, ktoré sa ale zasa v jeho tvorbe zlúčili do osobitej koncepcie. Opäť nové poznanie a experimenty dával do súvislosti s originalitou čínskej kultúry. Výsledky sú zaujímavé a prekvapujúce. Najmä svojské a pre nášho diváka nezvyklé. Tingov umelecký rast ovplyvnili kontakty s viacerými umelcami, najmä so Samom Francisom. Vďaka nemu vydal súbor básní Život za jeden cent (1C Life) s litografiami významných umelcov popartistov i abstrakcionistov (A. Warhol, J. Rosenquist, R. Lichtenstein, T. Wesselmann, P. Alechinsky, K. Appel, A. Jorn, S. Francis, K. Kogelnik a J. Mitchell). Je to tiež pozoruhodná umelecká lahôdka. Hľadanie súvislostí, nielen medzi osobnosťami, ale aj medzi kultúrami.
Charakter maľby Walasseho Tinga sa vyvinul od plošnej expresie k farebným kompozíciám, ktoré charakterizuje figúra. Tento štýl čerpá zasa z východných i západných zdrojov. Sériové zmnoženie motívu, žiarivá farebnosť spojená s tradičnou vzdušnosťou a priezračnosťou čínskej maľby posúvajú jeho tvorbu ešte ďalej a dostávajú ju už ozaj za hranice vlastnej kultúry. Ting docielil žiarivý svetielkujúci efekt v sériách kvetov a vtákov, jeho dielo je nadčasové, pôsobí univerzálne a stalo sa už legendou. Výstava, ktorá potrvá do 12.novembra, predstavuje významnú kolekciu diel zo zbierok Meulensteen, Nico Delaive a Frech. Stojí za to si výstavu pozrieť spolu s ďalšími expozíciami Jesene v Danubiane (Michael Rittstein, Ján Kelemen, Peter Uchnár).
