Fio bankaFio banka

Jozef Bednárik sa vracia do SND vďaka putovnej výstave

Nedožité 70. narodeniny významného divadelného režiséra Jozefa Bednárika pripomína verejnosti Divadelný ústav putovnou výstavou. Expozícia Fenomén Bednárik sa po Novej scéne v Bratislave presúva tento týždeň do nového sídla Slovenského národného divadla v Bratislave.

03.10.2017 14:00
Jozef Bednárik Foto: ,
Nedožité 70. narodeniny Jozefa Bednárika pripomína putovná výstava.
debata

Výstavu tam otvoria v stredu 4. októbra o 17:30 vo foyer činohry. Následne sa expozícia predstaví návštevníkom nitrianskeho Divadla Andreja Bagara, agentúru SITA o tom informoval PR manažér Divadelného ústavu Dušan Poliščák. Všetky tri scény sú úzko späté s umeleckým vývojom Bednárika, ktorý v Nitre začínal ako herec a presadil sa tam ako režisér, na bratislavskej Novej scéne sa zaskvel muzikálmi a na doskách národného divadla operami. Tvoril aj pre ďalšie scény doma a v zahraničí. Výstava tak pripomenie jeho všestrannosť a odkaz, z ktorého sa dá neustále čerpať.

Jeden z najvýraznejších predstaviteľov moderného slovenského divadelníctva Jozef Bednárik sa narodil 17. septembra 1947 v Zelenči a zomrel 22. augusta 2013 v Bratislave. S divadlom sa po prvýkrát stretol v rodnom Zelenči, kde ochotnícke predstavenia režírovala jeho mama. Zásadný vplyv na jeho neobyčajné videnie divadelného sveta malo štúdium na Škole umeleckého priemyslu, počas ktorého sa skontaktoval s tvorcami Divadla za rampami. Počas štúdia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) ho najväčšmi ovplyvnili pedagógovia Jozef Budský, Karol L. Zachar a Viliam Záborský. Po štúdiu bol hercom Krajového divadla Nitra (od roku 1979 Divadlo Andreja Bagara, DAB).

V polovici 70. rokov viedol a formoval ochotnícky súbor Z-divadla z rodného Zelenča, ktorý si v tom čase získal medzinárodné uznanie. Ako režisér sa preslávil inscenáciami v 80. rokoch na pôde DAB. Výraznou kapitolou Bednárikovho tvorivého diela boli jeho inscenácie muzikálov, opier a baletov nielen v slovenských, ale aj v českých divadlách. Z jeho operných inscenácií zaznamenala najväčší ohlas interpretácia Gounodovho Fausta a Margaréty v Opere SND (1989), ktorú odborná verejnosť označila za medzník v dejinách Opery SND.

Spolupracoval s martinským divadlom, Štátnym bábkovým divadlom v Bratislave, Štátnou operou Praha a Operou a Baletom Národného divadla v Prahe a ďalšími. V Národnom divadle v Prahe inscenoval s veľkým úspechom Gounodovu operu Romeo a Júlia a Bizetovu Carmen. V Prahe tiež uviedol legendárne muzikály Dracula a Johanka z Arku. Veľký ohlas divákov mali muzikály na Novej scéne v Bratislave začiatkom 90. rokov, napríklad Grandhotel, Evanjelium o Márii či Pokrvní bratia. V roku 1996 sa vrátil do nitrianskeho DAB, kde režíroval úspešné muzikály Fidlikant na streche, Grék Zorba, Adam Šangala, Kabaret, Divotvorný hrniec a Modrá ruža.

Jozef Bednárik režíroval desiatky televíznych inscenácií svetovej a slovenskej literatúry, televízne rozprávky i televízne muzikály. „V režisérových inscenačných výsledkoch sa spájali talent, originalita, živelná energia, ale zároveň pokora, zanietenosť, húževnatosť a pracovitosť. Jozef Bednárik povýšil všetky zložky divadelného, výtvarného a hudobného umenia na výsostnú javiskovú metaforu,“ dodal k osobnosti známeho divadelníka Divadelný ústav.

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #výročie #SND #výstava #Jozef Bednárik #Nová scéna