Výstavu tam otvoria v stredu 4. októbra o 17:30 vo foyer činohry. Následne sa expozícia predstaví návštevníkom nitrianskeho Divadla Andreja Bagara, agentúru SITA o tom informoval PR manažér Divadelného ústavu Dušan Poliščák. Všetky tri scény sú úzko späté s umeleckým vývojom Bednárika, ktorý v Nitre začínal ako herec a presadil sa tam ako režisér, na bratislavskej Novej scéne sa zaskvel muzikálmi a na doskách národného divadla operami. Tvoril aj pre ďalšie scény doma a v zahraničí. Výstava tak pripomenie jeho všestrannosť a odkaz, z ktorého sa dá neustále čerpať.
Jeden z najvýraznejších predstaviteľov moderného slovenského divadelníctva Jozef Bednárik sa narodil 17. septembra 1947 v Zelenči a zomrel 22. augusta 2013 v Bratislave. S divadlom sa po prvýkrát stretol v rodnom Zelenči, kde ochotnícke predstavenia režírovala jeho mama. Zásadný vplyv na jeho neobyčajné videnie divadelného sveta malo štúdium na Škole umeleckého priemyslu, počas ktorého sa skontaktoval s tvorcami Divadla za rampami. Počas štúdia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) ho najväčšmi ovplyvnili pedagógovia Jozef Budský, Karol L. Zachar a Viliam Záborský. Po štúdiu bol hercom Krajového divadla Nitra (od roku 1979 Divadlo Andreja Bagara, DAB).
V polovici 70. rokov viedol a formoval ochotnícky súbor Z-divadla z rodného Zelenča, ktorý si v tom čase získal medzinárodné uznanie. Ako režisér sa preslávil inscenáciami v 80. rokoch na pôde DAB. Výraznou kapitolou Bednárikovho tvorivého diela boli jeho inscenácie muzikálov, opier a baletov nielen v slovenských, ale aj v českých divadlách. Z jeho operných inscenácií zaznamenala najväčší ohlas interpretácia Gounodovho Fausta a Margaréty v Opere SND (1989), ktorú odborná verejnosť označila za medzník v dejinách Opery SND.
Spolupracoval s martinským divadlom, Štátnym bábkovým divadlom v Bratislave, Štátnou operou Praha a Operou a Baletom Národného divadla v Prahe a ďalšími. V Národnom divadle v Prahe inscenoval s veľkým úspechom Gounodovu operu Romeo a Júlia a Bizetovu Carmen. V Prahe tiež uviedol legendárne muzikály Dracula a Johanka z Arku. Veľký ohlas divákov mali muzikály na Novej scéne v Bratislave začiatkom 90. rokov, napríklad Grandhotel, Evanjelium o Márii či Pokrvní bratia. V roku 1996 sa vrátil do nitrianskeho DAB, kde režíroval úspešné muzikály Fidlikant na streche, Grék Zorba, Adam Šangala, Kabaret, Divotvorný hrniec a Modrá ruža.
Jozef Bednárik režíroval desiatky televíznych inscenácií svetovej a slovenskej literatúry, televízne rozprávky i televízne muzikály. „V režisérových inscenačných výsledkoch sa spájali talent, originalita, živelná energia, ale zároveň pokora, zanietenosť, húževnatosť a pracovitosť. Jozef Bednárik povýšil všetky zložky divadelného, výtvarného a hudobného umenia na výsostnú javiskovú metaforu,“ dodal k osobnosti známeho divadelníka Divadelný ústav.
