Foto: Václav Jirsa/Právo/Profimedia
V obrazovej galérii českého kresliara, karikaturistu a originálneho autora britkého, inteligentného a kultivovaného humoru už nové kresby nepribudnú. Zomrel v stredu večer vo veku 75 rokov. Dvadsaťtisíc originálnych kresieb s často až filozofickým podtextom, z ktorých mnohé vyšli v tridsiatke kníh, však budú štekliť oko aj myseľ ešte dlho. Napriek tomu, že v nich niekoľko desaťročí svojsky glosoval súčasnosť, vtipy Vladimíra Renčína nestarnú. Ako napríklad tie na tému korupcia. „Vždy vravím, že obrázky proti korupcii sa v tejto krajine kreslia samy. To nemusíte vymýšľať, stačí len naznačiť,“ povedal Markovi Ebenovi v populárnom televíznom programe.
Rodák z mestečka Pečky (6. decembra 1941) pracoval po absolvovaní strednej ekonomickej školy v závodných časopisoch a okresných novinách ako redaktor, fotograf i výtvarník. Od polovice šesťdesiatych rokov sa venoval už len kresleniu. „Nemám príslušné výtvarné vzdelanie, a tak som sa celý umelecký život, ak to tak môžem povedať, zaoberal tým, že som hľadal. Hľadal ako kresliť, ako namaľovať postavu. A dodnes sa hľadám. Pravda, za tie roky som sa mohol nájsť, ale ako hovorieval Adolf Hoffmeister: Hľadanie predchádza pád,“ uviedol v rozhovore pre iDnes.
Dvojicou vandrákov, ktorí múdrymi a vtipnými komentármi filozofujú o svete, spočiatku doma veľa vody nenamútil. Ale západonemecká redakcia literárno-satirického časopisu Pardon, ktorej svoje kresby ponúkol, so spoluprácou okamžite súhlasila. „Potom u nás zistili, že týchto dvoch českých chlapíkov by potrebovali aj u nás, tak som putoval späť. A chytil som sa koncom šesťdesiatych rokov,“ spomenul v relácii Na plovárně.
Foto: Eminent
Normalizátori a eštebáci, ktorí si ho v polovici 70. rokov vzali na mušku, mu publikovať zakázali. „V českej tlači začali byť podmienky menej znesiteľné. Bolo to natvrdo, tak som sa poohliadol do zahraničia. Začal som publikovať v americkom časopise atómových vedcov, potom v londýnskych novinách a časopise Die Zeit. S tým som skončil až po nežnej revolúcii, pretože som zistil, že nestihnem všetko nakresliť,“ povedal v relácii Českého rozhlasu Host do domu.
Nejaký čas po „nežnej“ maľoval pre Občanské fórum. „Ale to už je veľmi dávno. Potom som prísne som dbal na to, aby som sa nezúčastnil maľovania pre žiadnu z politických strán, pretože si myslím, že to človeka trošku zväzuje. Potom už nikdy nemá dosť voľnosti na to, aby povedal, čo si o tej-ktorej strane myslí, alebo čo by o nej nakreslil,“ vysvetľoval Na plovárně. Každý deň namaľoval dva obrázky, len cez víkend si zašiel na ryby. A keď bol smutný, kreslil si klaunov. Raz počas Vianoc publikoval kresbu, na ktorej Dlabáček stojí na kameni a volá do krajiny: Pripíjam všetkým ľuďom dobrej vôle okrem Rambouska, ktorý mi dlhuje 20 korún. „Začali mi chodiť dvadsaťkorunáčky. To som nemal v úmysle, inak by som tú čiastku navýšil. A jeden z Rambouskov to zhrnul do vety, že chce vstúpiť do nového roku s čistým štítom,“ pridal Renčín perličku v rozhlasovom rozhovore.
Pre meno v jednom kreslenom vtipe chcel od neho vysúdiť šéf nejakej spoločnosti 1,25 milióna korún. Nepodarilo sa. Aby sa nedostal do rečí, s menami pod kresbami skončil. A netrúfol si ani na iné fóry. „Napríklad pred rokmi som pod jeden obrázok napísal. Zalez Marie! Vánoce jsou svátky klidu a míru, budu tě muset na pár dní zavříti do sklepa. Ozvali by sa feministky,“ zveril sa vlnám éteru muž, ktorý o sebe tvrdil, že je optimistický skeptik. Posledná rozlúčka s Vladimírom Renčínom sa podľa slov jeho dcéry uskutoční v kruhu rodiny a priateľov.
