Drsná škola pátra po dnešnej grafike

, 11.10.2017 16:00

Trochu dobrodruh, trochu citlivka, ale hlavne drsný chlapík, čo dokázal rozdávať rany. So súkromným očkom Philom Marlowom prišiel na svet nový detektívny žáner - drsná škola.

Z literatúry vypožičaný termín zastrešuje výstavu v Slovenskej národnej galérii, ktorou „súčasná grafika účtuje s dejinami“. „Dnes je ,drsná škola' cenená aj preto, že výborne zobrazuje realistický obraz Spojených štátov dvadsiatych a tridsiatych rokov. Podľa mňa je tvorba Emila Drličiaka, Jana Čumlivského, Erika Bindera, Juraja Horvátha, Pala Čejku a Tomáša Klepocha pestrým obrazom toho, čo dnes grafika môže byť,“ povedala pre Pravdu kurátorka Alexandra Kusá.

Juraj Horváth: Veľký spánok. Syn karty...
Juraj Horváth: Veľký spánok. Syn karty poštovej, 1994 Autor: SNG

Dürerov Portrét starej ženy vedľa Horváthovho Veľkého pexesa. Fullova Gazdovská idyla konkurujúca Drličiakovmu Dieťaťu. Feiningerova Ulica kontra Klepochov Tanec. Sokolov Vysilený verzus Čumlivského Jesus Gym. Dubay, Gažovič, Zmeták Brunovský… Dobrodružstvo detektívneho pátrania po motívoch či stopách ponúka už vstupná miestnosť, v ktorej sú zdanlivo bez ladu a skladu navešané grafiky klasikov aj vystavujúcej šestice. Potom nasleduje prechádzka ateliérmi jednotlivých výtvarníkov.

„Od Brunovského školy to bola prvá grafická generácia, ktorú môžeme vnímať ako skupinu. Ani tak ich nespájajú formálne znaky, hoci keď robia linoryt, sú si veľmi podobní. Spája ich však totálne nasadenie v prístupe k umeniu a presahy grafiky k iným žánrom,“ pokračovala kurátorka. Čumlivski prepája grafiku s literatúrou, jeho ateliéru dominujú autorské knihy, ktoré sám vymýšľa, vizuálne a typograficky dotvára, zviaže a vytlačí. Dizajnérskym guru je podľa jeho kolegov Emil Drličiak. Autora vizuálu mnohých kníh a katalógov, inak aj úspešného scénického a kostýmového výtvarníka aj autora divadelných plagátov viac zaujíma konštrukcia diela.

Erik Binder: Mucho Trávka, 1993
Erik Binder: Mucho Trávka, 1993 Autor: SNG

„Najklasickejší grafik je Palo Čejka v tom, čo robí. Ale už nie v tom, ako to robí,“ vysvetlila Alexandra Kusá. Svoje „remeslo“ podľa nej neberie smrteľne vážne, skôr ho charakterizuje ako „robenie obrázkov“. Keď má nápad, venuje mu obrázok, aby ho zvečnil. „Grafika je umenie za babku“, hlása nápis v neskutočnom chaose ateliéru Erika Bindera. Jedna z najvýraznejších osobností strednej generácie výtvarníkov slovenskej scény robí všetko – inštalácie, videá, objekty, maľby, kresby, grafity, grafiky, priestory, pracuje s textom a píše poéziu.

Z vystavujúcej šestice je najmenej známy Juraj Horváth, ktorý sa venuje aj vydávaniu kníh pre deti a mládež vo vydavateľstve Baobab. „Raz o sebe povedal, že pašuje umenie do ilustrácie. Práve tá je s grafikou silne spätá. V jeho miestnosti prezentujeme, ako ilustrácie vyzerajú predtým, ako sa stanú súčasťou knihy. A ukazujeme, že ide o plnohodnotné diela, ktoré fungujú aj samy za seba,“ opísala kurátorka.

Emil
		Drličiak: Edison,
		1992
Jan
		Čumlivski: Turnovec Um. Café del Mar,
		2016
+3Tomáš Klepoch:
		Pálenie úrody,
		2014

Porozkladanými i visiacimi veľkorozmernými grafikami či ich matricami je doslova „prepchatá“ miestnosť Tomáša Klepocha, ktorého tvorba je vykročením k totálnej grafike. „Keď som prišla do jeho ateliéru, museli sme jednotlivé diela vytiahnuť na chodbu, aby sme si ich vôbec mohli pozrieť. A vlastne podobne sú aj nainštalované,“ dodala Alexandra Kusá.

Avantgardná výstava, ktorú by človek čakal v parížskom Palais Royal, ale nie v Slovenskej národnej galérii. Poznámka jedného z odborníkov bude znieť v uchu návštevníkov dlho po odchode z výstavy Drsná škola: Súčasná grafika účtuje s dejinami, ktorá bude v SNG do 29. októbra. Patrí k tým, ktoré rozhodne treba vidieť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SNG #Drsná škola
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk