Aj cez priepasť polstoročia odpaľujú menšie práce na papieri Viery Kraicovej v divákovi ohňostroje nekonečnej škály pocitov a predstáv. Poklad donedávna ukrytý pred zrakom verejnosti vystavuje bratislavská Roman Fecik Gallery.
Foto: DAŠA BARTEKOVÁ
„Psychogram citového stavu a rozpoloženia narýchlo zachytený na papier mal v jej tvorbe zásadnú úlohu,“ hovorí kurátorka výstavy Katarína Bajcurová. Skice svietiace akvarelovými či temperovými farbami aj kresby tušom slúžili Viere Kraicovej ako vizuálny záznamník, v ktorom zachytávala svoje vizuálne úvahy.
Niekedy sa stali predobrazom definitívneho diela. No aj keď spontánny záznam okamžitých psychických stavov a situácií maliarka ďalej nerozvíjala, sila intímnych príbehov, ktoré impulzívnym a uvoľneným gestom nahadzovala na papier, sa nevytratila. Rada experimentovala, spoliehala sa na inštinkt a silu prapôvodnej kreativity. „Ako v laboratóriu pod lupou možno sledovať zrod a podstatu vizuálneho vyjadrenia jej myšlienok, tok a upresňovanie predstáv,“ pokračuje kurátorka.
Viera Kraicová rada prirovnávala tvorbu výtvarníka práci záhradníka. Jeden i druhý pestuje a šľachtí svoje umenie v túžbe vypestovať najkrajší a najvzácnejší kvet. Jej vzácne kvety zakvitli v šesťdesiatych rokoch, ale teraz prinášajú divákovi radosť a šťastie. „Diela z tohto obdobia považujem za jadro jej autentického prínosu do dejín slovenského moderného maliarstva. Vtedy presvedčivo vstúpila na iné územia – na teritóriá dovtedy nášmu umeniu neznáme – so zanovitosťou objaviteľa a pátrača začala odkrývať nové cesty výtvarného vyjadrovania,“ dodáva Katarína Bajcurová.
