Květoslava Fulierová skúma let motýľa v tónoch hudby

Výtvarníčka Květoslava Fulierová vystavuje v Galérii Z (Zichyho palác na Ventúrskej 6 v Bratislave) do konca októbra. Na výstave Zrkadlenie sú grafiky a fotografie.

22.10.2017 05:00
Květa Fulierová Foto:
Květa Fulierová sa vyjadruje grafikou aj fotografiou. Na snímke obraz z cyklu Madame Butterfly.
debata

Umelkyňa sa narodila v roku 1932 v Olomouci, ale jej život je spätý so Slovenskom. Počas desiatok rokov zrkadlí to, čo tu prežíva. Jej hlavnou témou je hudba a príroda. Oboje spája do pôsobivých, veľmi jemných obrazov. V jej dielach často účinkujú priamo noty, rôzne hudobné znaky a citácie, ale aj keď tam nie sú, obrazy ako keby boli ozvučené melódiami. Květa Fulierová je veľmi muzikálna a kultivovaná žena a jej osobnosť sa zvláštnym spôsobom premieta aj do jej diela. Cítiť, že život a umenie berie veľmi vážne, verí v ich zmysel a význam pre všedný život. Táto ozajstnosť sa jej odvďačuje tým, že aj v zrelom veku je jej tvorba svieža a dostáva sa jej stále väčšieho uznania. Nestráca vitalitu, hoci by bola aj len motýlia!

K tejto výstave si autorka zvolila motto: „Zrkadlenie prítomnosti, minulosti, smútku, radosti, farieb, tónov… zrkadlenie za osnovou piatich čiar.“ Vyznala sa z toho, čo ona nachádza na hudobnej osnove života. City, nálady, poznanie. Často ju nadchnú aj ľudia. Jeden z cyklov Madame Butterfly je venovaný napríklad Milanovi Adamčiakovi, ďalšiemu zo slovenských umelcov (už nás, žiaľ, opustil), čarujúcich s hudbou. Niet sa čo čudovať, že Květe Fulierovej je blízky. Táto umelkyňa je vnímavá k svojmu okoliu, k svojmu prostrediu, podnetné priateľské vzťahy má aj so slovenskými spisovateľkami. Často napríklad ilustruje knižky Etely Farkašovej: jej prejav korešponduje s prózou autorky, ktorá je filozofkou. Květa Fulierová je tiež svojím spôsobom filozofka a jej tvorba je vlastne úvahou o živote. Jej diela zobrazujú „neviditeľnú“ hudbu, ale aj neviditeľné myšlienky a pocity.

Květa Fulierová sa vyjadruje grafikou aj fotografiou. Fotografiu má priam v génoch, veď jej mama Marie Zavadilová bola učiteľkou, ale aj významnou fotografkou. Samotná Květoslava vyštudovala grafiku, pôsobila však aj ako huslistka – odtiaľ tá prirodzená dvojdomosť. V roku 1963 sa stala členkou Zväzu slovenských výtvarných umelcov a od roku 1990 je členkou Umeleckej besedy slovenskej.

Kurátor Daniel Grúň pozýva divákov na výstavu aj týmito slovami: „Zrkadlenie nie je len estetickou činnosťou svetla a farieb na povrchoch, viac je meraním času ľudského života. Zrkadlením sú zachytené premeny tváre. Tvár zase prichytí zrkadlenie pri čine. Fotografický pohľad zostáva ako motýľ napnutý v čase. A potom je tu zrkadlenie matky v dcére a dcéry v matke. Zrkadlenie je hlbokým porozumením plynutia života od mladosti k starobe. Zrkadlenie je prekonaním pominuteľnosti v hľadaní a nachádzaní blízkych ľudí…“

Známy je výrok mamy Květy Fulierovej, fotografky Marie Zavadilovej: Svieť si vlastným svetlom. Tvorba Květoslavy Fulierovej sa tým riadi a aj to radí.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #Galéria Z #Květoslava Fulierová #Zrkadlenie