Sám sa narodil 11. 10. 1957 v Bratislave, ale v meste dobrého vína a svojráznych ľudí je každú chvíľu: „V Modre som mal výstavu k päťdesiatke, a tak ma z Múzea Ľudovíta Štúra oslovili, že bude výstava aj k šesťdesiatke. Bolo to milé a – ako keby už tradícia! Obrátil som sa na Bobeša Bachratého, výborného umeleckého historika, spoľahlivého kurátora. On mi otváral výstavu aj k päťdesiatke, zasa sme spolu vyberali obrázky. Je to kolekcia maľby a grafiky, pestrý prehľad toho, čo som „spáchal“ za tie roky. Ukázal som mu napríklad grafiku, ktorú som robil na ľudovej škole umenia (po dnešnom – na zuške, základnej umeleckej škole). Mal som vtedy trinásť rokov. Kurátorovi sa páčila, a tak touto grafikou začína výstava. To je taký fór! Samozrejme, na výstave sú aj súčasné veci z rokov 2015, 2016, 2017. Napríklad Pegas digitál a podobne. Zaradili sme množstvo starších aj nových vecí, malieb i grafík, aby boli zastúpené uplynulé desaťročia tvorby invenčne, veselo, ale i trochu smutne. Tak ako to na výstave má byť.“
Modra je do srdca Martina Kellenbergera hlboko vrastená, veď mu tam žila rodina a viaže sa k nej aj tvorba jeho otca, výtvarníka Ľubomíra Kellenbergera. „Mal som tam starú mamu, tetu a ďalšie tety. Otec sa do Modry vracal často. Vracali sme sa tam na Vianoce, na Veľkú noc. Chodili sme na návštevy, chodili sme šibať, chodili sme po rodine aj priateľoch. Otec bol aj krstný otec, tak tam mal mnohých blízkych ľudí. Dodnes máme pekné vzťahy s viacerými priateľskými rodinami a s ich potomkami. Modra je pekná, na také malé mestečko má veľa krásnych kostolov, kaplniek, zachovanú hornú bránu protitureckého opevnenia, časť hradieb a veľa pekných kúrií a domov. Proste mestečko pod vinohradmi má svoje čaro. Táto moja výstava vyjadruje moje pendlovanie z bodu A (Bratislava) do bodu B (Modra) a späť. A spája ich. Je to úloha na celý život. Spomienky mám napríklad aj na Vincenta Šikulu, vynikajúceho spisovateľa a človeka, ktorý bol priateľ môjho otca aj môj priateľ. Žije tu veľká časť jeho rodiny, ktorá, dúfam, príde na moju výstavu. Žijú tu aj svokrovci, rodičia mojej manželky. A ešte niečo – keďže mám rád dobré víno, chodím si ho do Modry koštovať a doplniť zásoby. Nebudem menovať – dobré víno je dobré víno.“
Čo je dobré, to sa samo chváli. Ako pozvánku na výstavu prikladáme teda pár obrazov z Kellenbergerovej tvorby. Dokážu jeseň rozžiariť ako dobré víno. Výstava v Múzeu Ľudovíta Štúra nazvaná 60-krát Kellenberger potrvá do 10. novembra.