Na druhý deň nevyspytateľný osud ukončil jeho pozemskú púť. Uvidia ich však návštevníci jeho výstavy, ktorá je vo Francúzskom inštitúte v Bratislave. Kolekcia Jankovičových kresieb a posledné plastiky Postava a Kocka v hlave pripomínajú tvorbu originálneho slovenského sochára, ktorý písal zásadné kapitoly novodobých dejín prinajmenšom európskej výtvarnej scény. A nie náhodou, ale pri príležitosti udelenia Ceny Imra Weinera-Kráľa.
Foto: FRANCÚZSKY INŠTITÚT
O tom, kto získa ocenenie za rozvoj francúzsko-slovenskej kultúrnej spolupráce a dialógu oboch krajín, rozhodla komisia len o hodinu skôr, ako sa dozvedela smutnú správu. A hoci významnú cenu si doteraz v októbri preberali žijúci umelci, verdikt nezmenila. Cenu Imra Weinera-Kráľa udelila po prvý raz in memoriam – Jozefovi Jankovičovi.
Z Parížskeho bienále si odniesol cenu už v roku 1969. Jeho monument V šľapajach otcov patrí k umeleckým šperkom modernej parížskej štvrte La Defénse. Kto vie, koľko turistov z našich zemepisných končín tuší, že burcujúcu sochu vytvoril práve ich rodák. A mohli by byť hrdí na to, že sa jeho dielom pýši metropola na Seine. Celoživotné dielo Jozefa Jankoviča, ktorého totalita vyhlásila za nežiaduceho – a pre širšiu verejnosť neexistoval – spája jedna téma.
„To hlavné, čo chcem vyjadriť, je skúsenosť s manipuláciou. Tá je totiž v našom živote neustále prítomná, či už v podobe manipulácie jednotlivca s jednotlivcom, alebo v podobe spoločenských či politických tlakov na ľudí,“ zdôraznil sochár pred necelým rokom pre Pravdu. Jeho tvorba neprestáva magnetizovať nástojčivosťou umeleckej výpovede, ktorá ponúka množstvo interpretácií, a objavnosťou výrazových prostriedkov. Dôkazom je aj aktuálna výstava, ktorá bude vo Francúzskom inštitúte v Bratislave do 17. novembra.
