Ako už názov naznačuje, výtvarník sa pohráva s námetom, ktorý evokuje minulosť. Titul hrdinu práce získal oficiózny nádych a zaváňal formalizmom. Pravda, o práci ako takej sa nedá žartovať za žiadnych okolností a aj tento umelec to robí veľmi decentne. Zamýšľa sa nad súvislosťami.
Foto: Galéria Čin Čin
O výstave nás informovala majiteľka galérie Dorota Vlachová, ktorá divákov pozýva týmito slovami: „Na výstave Matúš Maťátko prezentuje deväť nových reliéfov, ktoré vznikli v Paríži počas dvojmesačného rezidenčného pobytu v medzinárodnom centre umenia Cité internationale des arts, z ktorej sa vrátil týždeň pred výstavou. Nové práce dopĺňajú cyklus Hrdinovia práce, na ktorom pracoval už predtým a ktorý bol čiernobiely. Nové práce sú iné aj vďaka výraznej farebnosti a novodobým hrdinom (Cyklista, Kaskadér, Pyromancer, Alchymista), ktorí sú priradení ku Kombajnistovi a k Zváračovi. Pre divákov bude zaujímavé porovnávať vystavených hrdinov – ich znaky (atribúty) a postavenie voľakedy a dnes. Kombajnista vyvoláva spomienku na zašlú slávu dožiniek a tabule cti. Veľkoformátový Cyklista v národných farbách Slovenska, ale zároveň i Francúzska zasa vyvoláva pocit hrdosti na celosvetový športový fenomén – Petra Sagana. Podľa mňa je Maťátkova tvorba príťažlivá, lebo v zdanlivo jednoduchých líniách sú zašifrované mnohé významy a znaky. Tie sa niekedy objavujú postupne – až pri podrobnejšom skúmaní jeho diel. Je vtipný a zároveň ironický. Poukazuje na to, že aj dnešná doba má svojich uctievaných hrdinov práce.“
Kurátorkou výstavy je Beáta Jablonská, ktorá o výtvarníkovi k výstave uviedla: „Matúš Maťátko (1984) povedal, že keby nebol výtvarníkom, rád by bol archeológom alebo historikom. Ten, kto pozná jeho práce, vie, že záujem o históriu a dejiny umenia jednoznačne ovplyvnil a nasmerovali jeho umeleckú existenciu. Svoj autorský prístup postavil na vstupovaní minulosti do súčasnosti, s autorskou licenciou ironického a vnímavého režiséra. V rokoch 2005 až 2011 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri voľnej grafiky a ilustrácie profesora Dušana Kállaya. Patril k tomu typu nepokojných študentov vyvolávajúcich už počas štúdia ,vietor‘, ktorého dynamika a intenzita sa stáva neprehliadnuteľnou vlastnosťou ich tvorby, prístupu k práci a životu vôbec. Dodnes si pamätníci vtedajších školských prieskumov pamätajú na veľké grafiky na banneroch, ktoré spolu s Tomášom Klepochom narušili pokojné vody katedry grafiky, navyknutej skôr na menšie grafické formy. Štúdium absolvoval s veľkoformátovými linorytmi nazvanými Idoly. Už tam jasne predstavil prepracovanú vizuálnu skladbu, ktorú postavil na ikonickom zobrazení štylizovaných a naratívnych symbolov, odvolávajúcich sa na totalitnú estetiku. Namixované, ale v novom príbehu, kde päťcípa hviezda, kosák a kladivo, busta Stalina alebo Sputnik vystupujú už nie ako naduté propagandistické symboly, ale ako parodické skeče netýkajúce sa iba minulosti.“
Zdá sa teda, že treba využiť príležitosť na stretnutie s tvorbou originálneho autora, ktorý možno až banálnu tému ironizujúcich návratov do socializmu posunul o kus ďalej.
