Foto: Reprodukcie diel uverejňujeme s láskavým súhlasom autora
Azda by sme mohli povedať, a to bez pátosu, že túto výstavu v Mirbachovom paláci v Bratislave by mal vidieť každý, kto sa zaujíma o výtvarné umenie i kultúru ako takú. A to nielen preto, že dať znova dohromady takýto unikátny výber diel sa v budúcnosti hocikomu len tak nepodarí. Výstava má názov Pocta veľkému maliarovi Rudolfovi Krivošovi a je to najpresnejšie pomenovanie, aké mohli jej autori zvoliť. V galérii totiž možno obdivovať až sedemdesiatjeden z najvýznamnejších obrazov maliarskej legendy. Zapožičalo ich desať galérií, Národná banka Slovenska, sedem súkromných zberateľov i samotný autor.
Jedinečnosť výstavy spočíva aj v ďalšom fakte – Rudolf Krivoš sa osobne podieľal na výbere vystavovaných diel. „Významne tak koncepciu výstavy ovplyvnil, takže už len preto ponúka nový a unikátny pohľad na jeho tvorbu,“ uvádza jeden z iniciátorov výstavy, zberateľ Jan Kukal. „Nejde len o niektoré doteraz nepublikované obrazy. Žiadny kunsthistorik by si nedovolil na súbornej reprezentačnej výstave skončiť výber rokom 1990. Po tomto roku vzniklo veľa zaujímavých obrazov, ale autor nijaký z nich vystaviť nechcel, nevybral ani žiadnu krajinu.“
Na jediné miesto, do Mirbachovho paláca, sa tak podarilo sústrediť napríklad diela Veľký autoportrét, Ateliér, Modelka, Portrét V. G., Pred zrkadlom, Dievča, Matka s dieťaťom, Tehotná, Žena s husou, Muž s klietkou, Ľudia s býkom, Figurant, Figúry, Chlapec s konskou lebkou, Znamenie, Biela kúpeľňa, Rezignácia, Stĺpy, Čepiec, Kolovrat, Hlava VIII, Večera, Tri fujary, Biela izba, Revolučný plagát I, Revolučný plagát II, Milovníci umenia, Zuzana a starci, Pamätník zdvihnutému prstu, Pamätník nerovnosti, Pamätník pokory, Kvarteto…
„Výstavu sme pripravovali takmer dva roky, a bola to kolektívna práca,“ objasňuje Jan Kukal. „Všetkým galériám a zberateľom, ktorí nám vyšli v ústrety, patrí vďaka. Je zaujímavé, že výpožičku odmietli iba tí, čo obrazy získali od autora darom.“
Historik umenia Juraj Mojžiš zdôrazňuje, že práve prebiehajúca retrospektívna výstava je skvelou príležitosťou spoznať maliarske dielo Rudolfa Krivoša v ozaj reprezentačnom výbere. „Zároveň však umožňuje získať aj nový, štruktúrovanejší pohľad na povojnové dejiny moderného slovenského výtvarného umenia,“ dodáva.
Vďaka mimoriadnej ústretovosti Rudolfa Krivoša a jeho manželky Violy vychádza pri príležitosti výstavy aj nová výpravná monografia venovaná majstrovstvu umelca. Rudolf Krivoš, posledný galandovec, ktorý nedávno oslávil 84. narodeniny, sa tak novou knihou i aktuálnou súbornou výstavou na pôde Galérie mesta Bratislavy veľkolepo aj symbolicky vrátil na miesto, kde mal pred 54 rokmi prvú samostatnú výstavu. Výstava sa končí 8. januára.
Rudolf Krivoš sa narodil 16. novembra 1933 v Tisovci. Na svoj talent upozornil veľmi skoro. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave; štúdium úspešne ukončil na oddelení figurálnej maľby u profesora Jána Mudrocha a za diplomovú prácu – olejomaľbu Vo vinárni – získal v roku 1956 Cenu školy i takzvaný čestný rok. Je spoluzakladajúcim členom Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá svojou tvorbou významne zasiahla do smerovania výtvarného umenia u nás. Galandovci nemali pevný, formálny výtvarný program, spájal ich však negatívny postoj k oficiálnej štátnej doktríne socialistického realizmu. Hľadali si vlastnú cestu, mohli by sme povedať, že čerpali z bohatstva národných tradícií a ľudových motívov, ale pretavili ich do moderného výrazu aj v európskom kontexte. Okrem Rudolfa Krivoša medzi galandovcov patrili Andrej Barčík, Anton Čutek, Vladimír Kompánek, Milan Laluha, Milan Paštéka, Andrej Rudavský, Ivan Štubňa a Pavol Tóth.
