Súčasť bočného oltára sv. Jánov v levočskej bazilike sv. Jakuba je jedným z mála stredovekých diel, ktorých objednávateľa poznáme. Bol ním levočský kňaz, učenec a humanista Ján Henckel. Aj túto zlatenú a polychrómovanú drevorezbu nájdete na výstave Majster Pavol z Levoče, ktorú nainštalovali na treťom poschodí Bratislavského hradu.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
„Rozhodli sme sa predstaviť Majstra Pavla v kontexte doby, v ktorej žil. Aj preto má výstava podtitul Ruky a zlato v službe ducha. Snažili sme sa ukázať jeho tvorbu tak, ako zrela doba v jeseni stredoveku, aj to, že žil v období, keď rezonovali myšlienky humanizmu a renesancie. A keďže zomrel niekedy medzi rokmi 1537 až 1542, je viac ako jasné, že sa stretával aj s myšlienkami reformácie,“ uviedla kurátorka Mária Novotná.
Archiválie, ktoré doteraz verejnosť nevidela
V dome na levočskom námestí, v ktorom žil – a ktorý dodnes nesie jeho meno, mal Majster Pavol aj dobre fungujúcu a prosperujúcu dielňu. Obchodoval pravdepodobne aj s vínom – podľa záznamov mestu totiž v roku 1517 predal desať sudov vína. Bol aj členom mestskej rady v Levoči. Aj iné perličky si možno prečítať v životopise majstra, ktorého archívne pramene evidujú ako Paula Schnitzera.
V spišskom meste sa usadil niekedy okolo roku 1500. S manželkou Margitou, ktorá bola dcérou levočského mešťana a kostolného otca Melchiora Messinglägera, mali tri dcéry a syna. Posledná zmienka o Majstrovi Pavlovi pochádza z roku 1537 a hovorí o finančnom vyrovnaní s rodinou mŕtveho mládenca. Jeho syn Lukáš totiž spolu s priateľom ubili na smrť tovariša z Krakova. Aby sa Pavlov syn vyhol trestu, uchýlil sa do kláštora, tam sa jeho stopy stratili.
Svätý Juraj z Levoče, Meditujúci Kristus z Prešova, Archanjel Michal z Prešova, Najsvätejšia trojica z Polomy… Expozíciu jedenástich diel Majstra Pavla a troch tabuľových malieb z dielne jeho spolupracovníkov dotvárajú umelecko-remeselné predmety, vytvorené pre liturgické účely. Navyše aj zaujímavé písomnosti a archiválie. „Chceli sme poukázať aj na ekonomické zázemie, v rámci ktorého vznikali objednávky na diela, ktoré vytváral, a tak trochu zaľudniť dobu i prostredie okolo Majstra Pavla. Takže na výstave sú aj doteraz možno ani neprezentované archívne doklady,“ pokračovala kurátorka.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Vzácnosťou osvetľujúcou dobu, v ktorej autor najvyššieho dreveného oltára v Európe žil, je napríklad vlastnoručne písaná Kronika Konráda Sperfogla. Levočský richtár a kronikár, ktorý pochádzal z Kostnice pri Bodamskom jazere, podrobne zaznamenával v rokoch 1516 až 1539 nielen dôležité udalosti, ktoré sa v jeho meste odohrávali. Keďže v polovici 16. storočia vyhorel levočský mestský archív, je dodnes azda jedinou zachovanou pamiatkou, v ktorej možno nájsť dôležité informácie o opisovanom období.
Atmosféru doby, v ktorej vládla stredoveká zbožnosť, pripomínajú aj odpustky. Listiny, ktorými sa veriaci vykupovali zo svojich hriechov. Jednu z nich si zakúpil aj Tobiáš Rockenfinger, ktorý tak prispel na stavbu veľkolepého Chrámu sv. Petra v Ríme.
Nie dobový ideál, ale reálna krajina
Krajiny, tvoriace pozadie tabuľových obrazov s náboženskými výjavmi, komponovali neskorogotickí maliari podľa vlastnej fantázie. Zvečňovali v nich predstavy o ideálnej krajine. „Dlho sa predpokladalo, že aj v prípade tabuľovej maľby s názvom svätá Anna, známejšej ako Metercia z Rožňavy, ide o ideálnu krajinu. Jeden montánny historik však zistil, že v prípade tohto diela ide o zobrazenie reálnej baníckej osady z Čučmy. Názorne zachytáva, ako sa ťažila a tavila ruda, ako vyzerali banské štôlne i mechanizmy, aj ako sa obliekali ľudia dolujúci z hĺbok vzácne kovy,“ dodala Mária Novotná.
Zreštaurované diela Kalvária z Bardejova, Sv. Mária Magdaléna zo Stratenej, ktoré Majster Pavol vytvoril po roku 1520, sa pôvodne nachádzali vo farskom kostole v Spišskej Novej Vsi. Počas jeho stavebných úprav v druhej polovici 18. storočia bolo súsošie odstránené a rozdelené. Po dlhých 245 rokoch sa opäť stretáva na pôde vo výstavných priestoroch Bratislavského hradu.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Pre tých, čo sa chcú dozvedieť viac o životných osudoch a dielach Majstra Pavla z Levoče v premenách doby, keď neskorogotické umenie reagovalo na podnety renesancie a cirkev na myšlienky reformácie, ale aj o dobe, v ktorej žil a tvoril, sú určené komentované prehliadky. Uskutočnia sa v prvú februárovú a marcovú nedeľu a kurátorky Mária Novotná a Alena Piatrová vedia o majstrovi a jeho dobe nesmierne zaujímavo rozprávať. Výstava Majster Pavol z Levoče s podtitulom Ruky a zlato v službe ducha bude na Bratislavskom hrade do 18. marca.
