Ondrej Jób: Ulice strácajú identitu. Každý píše, ako chce

, 26.12.2017 09:00

Aj v čase moderných technológií ako GPS patria k základným orientačným prvkom dedín či miest. Tabuľky ulíc však neslúžia len na potvrdenie správnej adresy. So svojím špecifickým tvarom, farebnosťou a písmom dotvárajú vizuálnu identitu verejného priestoru. V posledných rokoch ich však čoraz častejšie začali nahrádzať lacnejšie napodobeniny, ktoré klasický dizajn nerešpektujú. Všimol si to aj slovenský dizajnér písma Ondrej Jób, ktorý sa rozhodol pôvodné „tabuľkové“ písmo zdigitalizovať.

Ondrej Jób patrí k popredným slovenským...
Ondrej Jób patrí k popredným slovenským dizajnérom písma. Autor: Lenka Imrichová

Absolvent grafického dizajnu na VŠVU v Bratislave a dizajnu písma na Kráľovskej akadémii umení v holandskom Haagu už niekoľko rokov fotí v rámci projektu Type Atlas historické nápisy, značenie a celkovo všetku typografiu vo verejnom priestore. Zameriava sa pritom najmä na 20. storočie až po 90. roky, keď sa drvivá väčšina nápisov začala robiť digitálne. Jedným z jeho objektov záujmu sa prirodzene stali aj uličné tabuľky. „Ide o krásne fyzické objekty, vytvorené metódou smaltovania a z odolných materiálov, a hoci si to veľa ľudí neuvedomuje, ich typografia je unikátna a až na malé výnimky aj jednotná pre celé Slovensko,“ približuje dizajnér, ktorý si však v poslednom období začal všímať aj nový typ tabuliek.

Nové plastové verzie tabuliek s novými fontmi.
Nové plastové verzie tabuliek s novými fontmi. Autor: archív Ondreja Jóba

„Nové verejné priestranstvá alebo domy po zateplení fasády sú často označené plastovými tabuľkami, ktoré sa v tom lepšom prípade snažia aspoň napodobniť pôvodný dizajn smaltovaných tabuliek, v tom horšom ho však úplne ignorujú. Premýšľal som, prečo je to tak. Plast sa, samozrejme, používa preto, lebo je lacnejší, pôvodné písmo sa však nahrádza za zdeformovaný Arial alebo podobné typy preto, lebo jeho digitálna podoba neexistuje. A pri rysovacej doske sa už dnes nikto hrbiť nebude, keď to viete spraviť na počítači za pár minút,“ tvrdí Jób, podľa ktorého sa tak z verejného priestoru vytráca charakteristický vizuálny prvok. „Pôvodné tabuľky boli, čo sa týka veľkosti písma, sadzby, proporcií samotnej tabuľky, ale aj farebnosti, veľmi dobre premyslené, s dôrazom na funkčnosť a trvácnosť. S plastovými tabuľkami sa okrem estetických kvalít stráca napríklad aj jednotnosť, ktorú človek očakáva pri pohybe v novom prostredí.“

Predpisy hovoria nejasne

Ako dizajnér písma sa Ondrej Jób rozhodol vyrobiť digitálnu podobu sám. Vypracoval projekt, získal finančnú podporu z Fondu na podporu umenia a dal sa do práce. Prvou fázou bol zber dostupných informácií, prípadne noriem, ktoré by označovanie ulíc upravovali. „Označenie ulíc, číslovanie budov a výber dodávateľa pre tabuľky rieši každá samospráva individuálne. Existuje síce vyhláška z roku 2003, tá však rieši iba obsahovú stránku tabuliek a odporúčania na ich umiestnenie. Aj keď okrem iného špecifikuje, že ,ulice sa označujú názvami na orientačných tabuliach rovnakého typu‘, to sa však samozrejme dnes už nedodržiava. Existuje ešte vyhláška z roku 1970, ktorá obsahuje aj grafické vzory s odporúčanou farebnosťou a veľkosťami tabuliek a písma, o samotnom type písma však táto vyhláška nehovorí a v samotných grafických vzoroch je použité iné písmo než to, ktoré poznáme z ulíc dnes,“ dodáva dizajnér.

Aby získal viac informácií, kontaktoval Ondrej Jób obe slovenské smaltovne – v Holíči a Skalici. Tie sú pokračovateľom štátneho podniku – smaltovne Kodreta Myjava, ktorá fungovala od 50. rokov až do revolúcie. V skalickej smaltovni, ktorá ako jediná ešte vyrába klasické uličné a číselné tabuľky pôvodnou metódou, kreslia písmená na tabuľky z pamäti a ručne priamo na rysovacej doske, okrem tisícov hotových šablón v archíve však žiadne predlohy ani návody nepoužívajú.

Klasické smaltové tabuľky s obmenami pôvodného...
Klasické smaltové tabuľky s obmenami pôvodného písma. Autor: archív Ondreja Jóba

„Tvorba a konštrukcia tohto písma sa kedysi vyučovala na stredných školách s výtvarným zameraním aj na stavebných priemyslovkách. V literatúre, ktorú sa mi zatiaľ podarilo získať, ho nájdeme pod jednoduchým názvom ,grotesk úzky‘ (Fridrich Moravčík: Metodika tvorby a radenia písma, 1969) alebo ,grotesk – písmo hůlkové přímé‘ (Richard Pípal: Písmo a jeho konstrukce, 1956). V Skalici ho nazývajú ,technické písmo kolmé, hore guľatené‘. Hlavne v Pípalovej publikácii je mimoriadne detailne opísaný postup konštruovania tohto písma. Jeho geometria základnej mriežky, do ktorej sa jednotlivé znaky zakresľujú, je totožná so šablónami, ktoré som mal možnosť vidieť v Skalici. Preto práve jeho publikáciu považujem za kľúčový zdroj,“ spresňuje Jób. Toto písmo sa podľa jeho slov objavuje v rôznych variantoch napríklad na vlakových staniciach, v nemocniciach, na turistických rázcestníkoch v Tatrách, jeho ručne maľovanú verziu dokonca našiel aj v opustenom areáli Korytnických kúpeľov. Jeden jeho variant je použitý aj v logu československej Tes­ly.

Musí sa uchytiť

Digitalizáciu písma plánuje Jób dokončiť na jar budúceho roka. Následne ho chce poskytnúť obom smaltovniam a postupne aj ďalším firmám, ktoré vyrábajú plastové ceduľky, a prediskutovať možnosti jeho uvedenia do praxe. Všetky písma, ktoré v rámci projektu vzniknú, budú verejne prístupné aj online. Ako dizajnér dodáva, sám je zvedavý, ako sa písmo osvedčí v 21. storočí. Čo sa však týka zjednotenia použitých fontov a materiálov na tabuľkách ulíc, je už trochu skeptickejší: „Samozrejme, bolo by to najideálnejšie riešenie, no neviem, či sa to podarí. Dlhodobo sa nám nedarí vyriešiť bilbordy a ďalší vizuálny smog. V porovnaní s týmito vecami sú uličné tabuľky oveľa okrajovejšou záležitosťou. Ďalším problémom je aj samotné označovanie a identita budov. V minulosti ju riešili špeciálne na tento účel prizvaní písmari a výtvarníci, dnes ju v lepšom prípade navrhnú v reklamnej agentúre, kde kvalita písmarského vyhotovenia nebýva veľkou prioritou.“

Podľa Jóba by si však mali svoje okolie viac všímať najmä ľudia, ktorí v ňom žijú. „Je možno dedičstvom minulého režimu, že u nás majú ľudia k verejnému priestoru taký vzťah, aký majú. Vďaka detailnému plánovaniu a reguláciám si však verejný priestor vtedy zachovával aj určitú čistotu a estetickú úroveň, na ktorú sa dnes už nedbá. Dnes sa každý snaží využiť tú časť priestoru, ktorú vlastní alebo má v prenájme tak, aby na tom čo najviac zarobil,“ dodáva Jób s tým, že určitá regulácia by v tomto prípade bola predsa len na mieste.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ulica #písmo #Ondrej Jób #dizajn
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk