„Ich zástoj v etablovaní moderného umenia v Čechách a na Slovensku považujeme za kľúčový a porovnateľný. Každý z nich otváral svojím dielom výtvarnému umeniu nové a radikálne vývojové cesty, uvádzal do nášho umenia avantgardné prúdy a podnety z Európy,“ vysvetľuje kurátorka Katarína Bajcurová.
Výstava, venovaná 100. výročiu vzniku Československa, nasvieti paralely aj odlišnosti dvoch umeleckých aj životných osudov výrazných individualít, jedinečnosť umeleckých typov, vnútorné vlastnosti ich tvorby aj vonkajšie spoločensko-kultúrne súvislosti.
„Doma získaná sláva je na hlinených nohách, možno si ju aj kúpiť,“ pripomínal Ľudovít Fulla. Klasikovi slovenskej moderny tlieskali v Benátkach, New Yorku aj Paríži, odkiaľ si zo svetovej výstavy odniesol za obraz Pieseň a práca Grand Prix. Na európskej scéne sa zaskvel aj Emil Filla, výrazný predstaviteľ českej medzivojnovej avantgardy. Generačne ich delí dvadsať rokov, no ich tvorba povedie dialóg.