Foto: Peter Čepec
Z výstav na Roľníckej, kde Čepcovci aj bývajú, sa už stala obľúbená tradícia. Repertoár výstav je rôznorodý a návšteva galérie môže byť aj príjemným výletom do rázovitých Vajnôr. Výstavy sú na úrovni a bonusom je domácke prostredie, prípadne aj osobný kontakt s umelcami.
Výtvarníčka Viera Čepcová (1957) vyštudovala Strednú priemyselnú školu grafickú v Bratislave. Tvorí v oblasti keramiky, drotárstva a šperkárstva a je aj lektorkou činnosti vo sfére výtvarných a umeleckých remesiel. Spolu s priateľmi založila v roku 2005 Združenie – Deti a umenie, vďaka ktorému bolo v Galérii TYPO&ARS už 797 tvorivých dielní pre deti, ktoré sú zamerané na rozvoj tvorivého myslenia, ako aj na samotnú tvorbu. Okrem toho galéria organizuje aj kurzy tvorivosti pre dospelých, ktoré si všímajú aj problematiku zachovania kultúrneho dedičstva a rozvoj tradičných umeleckých remesiel. Do tvorivých dielní zapája aj zdravotne postihnuté deti. V roku 2008 získala ocenenie od Slovenskej humanitnej rady práve za realizáciu art terapií pre zdravotne znevýhodnených spoluobčanov.
Peter Čepec (1954) je výtvarník, typograf a galerista. Absolvoval strednú priemyselnú školu grafickú a Univerzitu Komenského. Venuje sa olejomaľbe, keramike, počítačovej grafike a výtvarnej typografii. Svoje práce prezentoval na 160 výstavách na Slovensku i v zahraničí. Obrazy má roztrúsené vo viacerých súkromných zbierkach na Slovensku, v Česku, Belgicku, Bulharsku, vo Francúzsku, v Kanade, Luxembursku, Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Španielsku, v USA a vo Vatikáne. V roku 1995 spolu s manželkou založil Galériu TYPO&ARS. Na 97 výstavách (z toho 34 medzinárodných) vystavil práce 166 výtvarníkov z 11 krajín. Galéria patrí medzi významné galerijné inštitúcie Slovenska. Za šírenie výtvarnej kultúry získali s manželkou Vierou ocenenie od primátora mesta Bratislavy.
Foto: archív Petra Ďuríka
Peter Ďurík (1947) je výtvarník a typograf. Absolvoval strednú školu umeleckého priemyslu a je zakladateľom legendárnej Skupiny 29 (Červený, Ďurík, Lipták, Longauer, Kuric), ktorá vďaka svojej rebelantskej výstave na plote (2. mája 1966) za prvomájovou tribúnou na Námestí SNP v Bratislave vstúpila do povedomia nielen širokej kultúrnej verejnosti, ale aj ŠtB. Ďurík je však predovšetkým typograf – v tom najpravejšom slova zmysle. Snúbia sa v ňom znalosti sadzača, výtvarníka, grafického a knižného úpravcu. Svoje krédo presne formuloval neskôr (už v počítačovej ére) v ankete o novej typografii pre časopis Designum: „Považujem sa za typografického puritána. Aj napriek tomu ma ustavične provokuje práca s textom „na hrane“. Na hrane orezu knihy, na hrane roky pestovanej knižnej estetiky až na hrane čitateľnosti“. Doteraz navrhol okolo 570 obálok, väzieb, polepov, vrátane grafických úprav kníh, bibliofílií, katalógov, kalendárov, príležitostných tlačí atď. Za svoje práce získal či už doma, alebo v zahraničí viacero ocenení.
