Expozícia „Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta“ je na druhom poschodí Esterházyho paláca na Námestí Ľudovíta Štúra prístupná od piatka 26. januára do 20. mája. Ťažiskom výstavy sú výkresy architekta, druhá línia ukazuje ohlasy dobovej kritiky a tretia časť prináša súčasné modely budov a fotografie tých, ktoré vydržali až do súčasnosti, povedala na dnešnej tlačovej besede Henrieta Moravčíková, ktorá je spolu s Denisom Haberlandom spoluautorkou výstavy.
Výstava prostredníctvom rôznych dokumentov, literatúry, fotografií aj modelov architektonických diel približuje Weinwurmovu predstavu o architektúre tzv. novej vecnosti ako o novom staviteľskom umení tých čias. Upozorňuje na ťažiskovú oblasť diela architekta, ktorou je forma, ale aj konštrukcia a technická stránka, ktoré vychádzajú z potrieb očakávaných od toho-ktorého objektu.
Podľa kurátorov výstavy Weinwurm zhmotnil v svojom architektonickom diele svoju osobnosť ľavicovo orientovaného intelektuála. Neúnavne obhajoval modernú architektúru a spoločenský pokrok. Podstatne ovplyvnil medzivojnovú architektúru na Slovensku a princípy jeho tvorby si osvojila celá generácia architektov. Zaoberal sa tak riešením bytovej otázky pre každého a súvisiacimi témami, ako bolo postavenie jednotlivca a rodiny v modernej spoločnosti, kolektivizmus, plánovanie, industrializácia a štandardizácia. Tieto témy uplatnil najmä pri navrhovaní obytných súborov Unitas na Šancovej ulici a Nová doba na Vajnorskej ulici v Bratislave, ktoré boli v čase svojho vzniku jedinečné v celoeurópskom meradle. Vo svojom vyhlásení ‚Kam vedie nová cesta?‘ z roku 1931 sa už nevenoval formálnej – konštrukčnej a priestorovej stránke architektúry, ale dotýkal sa takmer výhradne spoločenských súvislostí architektúry.
Ateliér Architekt Weinwurm a Vécsei cez takmer stovku uskutočnených diel dal podobu mnohým mestám Slovenska, najvýraznejšie sa však zapísal do podoby medzivojnovej Bratislavy. V rámci expozície možno vidieť medzi iným vily v Bratislave, Nitre a Žiline, z bratislavskej tvorby napríklad stavby pre židovskú náboženskú obec či projekt modernizácie kúpeľov Grössling, ktoré sú dlhé roky pre dezolátny stav verejnosti neprístupné. Výstava upozorňuje na viacero objektov, ktorým hrozí zánik. Mementom je okno zachránené pri búraní nemocnice na Bezručovej ulici v Bratislave. Okno firmy Kraus, na ktorého vzniku sa podieľal Weinwurm, bolo v čase svojho vzniku špičkovou patentovanou technológiou.
Výstava ponúka jej návštevníkom dobové a ideové súvislosti a presahy Weinwurmovho diela. Zároveň nepriamo kladie otázku, akou cestou a smerovaním prešla po následných tragických historických udalostiach a spoločenských zmenách slovenská povojnová architektúra. Na jej vzniku sa popri kurátorskej dvojici podieľali aj Peter Moravčík (architektúra výstavy), Ľubica Segečová (grafický dizajn) a Olja Triaška Stefanovič (fotografie).
Národná galéria oslávi okrúhlych 70 rokov 28. júla veľkou letnou narodeninovou oslavou. Rok 2018 prinesie aj viaceré významné jubileá zo spoločnej histórie Slovákov a Čechov. Program SNG sa preto ponesie aj v znamení medzinárodného projektu „Made in Czechoslovakia“, na ktorom sa podieľa Moravská galéria. Aj tento rok ponúka SNG v Bratislave voľný vstup na výstavy.
