Národné múzeum raz do týždňa uverejňuje na svojom profile „Slovenské národné múzeum“ na Facebooku nielen fotografiu vybraného predmetu, ale i popisy a komentáre kurátorov z múzea, v správe ktorého sa prezentované zbierkové predmety či zbierky nachádzajú. Agentúru SITA o tom informovala vedúca Centra múzejnej komunikácie Slovenského národného múzea (SNM) Zuzana Vášáryová.
Prvým príspevkom zverejneným 29. januára sú hudobné pamiatky, ktoré uchováva SNM – Hudobné múzeum. Ide o tri sakrálne a jednu svetskú kompozíciu, a to o omšu, mariánske antifóny a symfóniu so skladbami z 18. a 19. storočia, ktoré pochádzajú z rímskokatolíckeho kostola v Ľubici. Okrem iného prezrádzajú mená hudobníkov tamojšieho regiónu a vedúcich kostolných chórov Jozefa Ignáca Friedmanského a Karola Heningera.
Zverejňovanie zbierkových predmetov v digitálnej podobe umožnil Slovenskému národnému múzeu projekt Digitálne múzeum. Projekt SNM ukončilo v roku 2015. Prostredníctvom neho sa spolu s ďalšími pamäťovými a fondovými inštitúciami zapojilo do jednotnej platformy uchovávania a sprístupňovania zbierok hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. SNM v digitalizácii svojich zbierok naďalej pokračuje.
Projekt Digitálne múzeum bol jedným z viacerých národných projektov digitalizácie v kultúre, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2012 až 2015. Išlo napríklad o projekty Digitálna knižnica a digitálny archív, Digitálna galéria, Digitálne múzeum, Digitálny pamiatkový fond, Digitálna audiovízia a ďalšie. Digitalizácia v kultúre bola financovaná z európskych zdrojov, a to z Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS) – prioritnej osi Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. Umožnilo to vybudovať na Slovensku kompletnú potrebnú infraštruktúru. Konkrétne vznikli dátové úložiská, v ktorých sú zdigitalizované objekty kultúrneho dedičstva bezpečne uložené.
Digitalizácia zároveň chráni naše kultúrne dedičstvo, keďže mnohé objekty, texty museli byť predtým, ako boli zdigitalizované, ošetrené a niektoré zreštaurované. Pokračovanie digitalizácie zároveň zaistia vybudované digitalizačné pracoviská vo viacerých inštitúciách, najväčšie je v Slovenskej národnej knižnici v Martine a ďalšie sú v Slovenskej národnej galérii vo Zvolene, v Múzeu SNP v Banskej Bystrici a v Slovenskom filmovom ústave v Bratislave, Pamiatkovom úrade SR v Bratislave, Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve v Rusovciach a v RTVS v Bratislave.
V rámci jedného z digitalizačných projektov, projektu Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra vznikol koncom roka 2015 portál kultúry Slovakiana. Slovakiana, ako súčasť siete európskych kultúrnych portálov na čele s celoeurópskym kultúrnym portálom Europeana, sprístupňuje výsledky digitalizácie slovenského kultúrneho dedičstva. Na portáli si verejnosť môže zdigitalizované objekty vyhľadať, študovať a používať ich. Aj keď sa spomínané projekty ukončili v roku 2015, tak všetky musia pokračovať ďalej minimálne päť rokov. Vybudovanie potrebného technologického zázemia zároveň zaisťuje digitalizáciu aj do ďalších rokov.
