Alebo mladého baróna Rotschilda. Rozsiahla retrospektíva svetobežníka, ktorý žil a tvoril v Paríži, vo Varšave, v Budapešti i vo Viedni, je vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Dvadsaťdva diel, ktoré sa zachovali v slovenských súkromných i štátnych zbierkach, dopĺňajú tri desiatky originálov z prestížnych zbierok v zahraničí.
Foto: Východoslovenská galéria
Po tridsiatke sa Sissi nedala fotografovať ani maľovať. Keďže po tragickej smrti cisárovnej jej obraz na verejnosti chýbal, požiadal cisár Leopolda Horovitza o spomienkový portrét. „Vytvoril dva varianty – s ofinou a bez ofiny. Boli určené pre jej uhorskú a rakúsku dvornú dámu. Zachoval sa však len ten s ofinou. Je naozaj brilantný, ale na výstave nie je,“ hovorí pre Pravdu kurátorka Jana Švantnerová. Viedenský Schönbrunn, v ktorého majetku sa nachádza, mal totiž požiadavku, aby slovenská strana na svoje náklady dala obraz zreštaurovať. A na to peňazí jednoducho nebolo.
Portrét bol symbolom postavenia
Traduje sa, že Leopold Horovitz sa narodil v Košiciach. Náhodou. Do miest Uhorska smeli Židia prichádzať za obchodmi, ale nesmeli ostať na noc. Mladého obchodníka s vínom, ktorý sa vybral na jednu zo svojich ciest aj s tehotnou manželkou, prikvačila 2. januára 1838 v Košiciach snehová fujavica. Do Rozhanoviec sa nestihli vrátiť, chlapča však s príchodom na svet na návrat nepočkalo. „Humorne to interpretujem, že Leopold sa od začiatku snažil dostať do najväčšieho mesta, aké bolo práve k dispozícii,“ vysvetľuje kurátorka. V archíve sa dokonca nedávno našlo aj potvrdenie o tom, že sa narodil práve v Košiciach. Rodina sa tam o tri roky neskôr aj presťahovala a ako jedna z prvých zakladala tamojšiu židovskú komunitu. Chlapec, ktorý rád čmáral aj po stenách meštianskych domov, vyštudoval viedenskú akadémiu. Keď mal dvadsaťdva, vybral sa do Paríža. „Snažil sa tam presadiť najmä ako portrétista. Robiť portréty na objednávku bolo veľmi výhodné, bol to jasný zisk. Za deväť rokov svojho pôsobenia v Paríži vystavoval na salónoch hlavne portréty. Akadémia jeho obrazy vždy prijala, v katalógoch sú však len iniciály portrétovaných, nie mená,“ pokračuje Jana Švantnerová.
Foto: Východoslovenská galéria
V druhej polovici 19. storočia bola už veľkým konkurentom portrétistov fotografia. „Prvý Leopoldov učiteľ maľovania Imrich Emanuel Roth sa následne stal prvým košickým fotografom. Fotografia uňho vytlačila záujem o výtvarné umenie. Leopold mal to šťastie, že maľba reprezentatívneho portrétu neprestala byť symbolom istého spoločenského postavenia. Všetky portréty, ktoré robil, boli zákazky od ľudí istej spoločenskej vrstvy,“ vysvetľuje kurátorka.
Mekku umenia na Seine opustil tesne pred vypuknutím nemecko-francúzskej vojny. Nasledovali roky tvorby a rodinného života vo Varšave, v Budapešti a napokon vo Viedni. Stále sa venoval najmä portrétom. Občas aj žánrovým výjavom, neraz zo židovského prostredia, z ktorého sám pochádzal. Keď však nemal objednávku, vždy išiel do rizika, že o žánrový obrázok nebude mať nikto záujem.
Cisár chcel spomienku na Sissi
Na viedenský cisársky dvor priviedol Leopolda Horovitza portrét arcivojvodu Viliama. Vtedy už chýrneho portrétistu celého stredoeurópskeho regiónu si vtedy dal predstaviť aj samotný cisár. Podporoval akademický štýl maľby, ktorý maliar reprezentoval, a tak si uňho objednal aj vlastný portrét. Portrétoval ho dokonca viackrát. „Ten prvý a najlepší portrét, ktorý predstavuje cisára v červenej uniforme anglického gardového pluku Royal Horse Guard, máme aj na košickej výstave,“ hovorí Jana Švantnerová.
V ďalších rokoch portrétoval rakúsko-uhorského panovníka viackrát. Leopold Horovitz býval v novopostavených apartmánových domoch na Ring Strasse. „Podľa zmienok v dobovej tlači sa staromódny cisár, ktorý neuznával žiadne výdobytky techniky, štveral do maliarovho ateliéru na najvyššom poschodí pešo,“ pridáva kurátorka perličku.
Foto: Východoslovenská galéria
Vyvrcholením Horovitzovej umeleckej kariéry je podľa nej spomienkový portrét cisárovnej Sissi. Tento typ portrétov bol v tom čase bežnou praxou, ktorú príbuzní často vyžadovali. Aj Leopold ich často robieval. Niekedy však očividná strnulosť pózy prezrádzala, že vznikali na základe fotografie. Kvôli objednávke Sissinho portrétu dal cisár zriadiť maliarov ateliér priamo v Hofburgu.
Foto: Rakúska narodná knižnica Viedeň
„Chodievali tam za ním dvorné dámy, aj ľudia blízki cisárovnej ako napríklad jej kaderníčka či garderobierka. So všetkými konzultoval, ako by mal portrét vyzerať. A všetko sa odohrávalo pod dozorom samotného cisára,“ prezrádza Jana Švantnerová. Okrem diel Leopolda Horovitza predstavuje výstava aj umeleckú produkciu tých čias, teda aj práce jeho učiteľov, rovesníkov i nasledovateľov. Dokonca aj jeho syna Armina. „Na Slovensku sa o ňom vie málo, preto je nesmierne dôležité, aby sa divák dozvedel, z čoho umelec vyšiel, kto boli jeho konkurenti a pochopil aj širšie súvislosti. Vystavujeme aj obrazy Elemíra Halásza-Hradila, ktorý ho poznal a ktorý Horovitzovu rodinu v Košiciach aj portrétoval. Reprezentujeme teda jeho životný príbeh so silným akcentom na všetko, čo s Košicami súvisí,“ dodáva kurátorka.
Foto: Rakúska narodná knižnica Viedeň
