Foto: archív Oravskej galérie
Aj tento obraz pristaví návštevníka výstavy Milana Paštéku v dolnokubínskej Oravskej galérii. „Od tragického úmrtia maliara uplynie v septembri dvadsať rokov, výstava Dimenzia ticha je svojím spôsobom aj pietnou spomienkou,“ hovorí kurátorka Eva Ľuptáková.
Odcudzené mlčanie, mágia sna, vzrušujúca rozkoš. Postavami a farebnými plochami rozprával jeden z najtvorivejších maliarov slovenskej výtvarnej scény príbeh. Možno ho vyjadriť slovami, ale zbytočne. Dôležitejšie je precítiť ho, vhĺbiť sa do jeho hlbších vrstiev. A skutočne je čo objavovať, do čoho vstupovať, hoci aj vlastnými emóciami, myšlienkami, zážitkami a skúsenosťami. Milana Paštéku vždy trápila otázka – čo je to maliarstvo. Odpovedal na ňu každým svojím dielom. Ponúkal vlastný pohľad a vyzýval diváka na dialóg. O živote, o vábení moci aj slabostiach mocných, o samote, o hľadaní blízkych duší.
„Začiatkom osemdesiatych rokov kúpil chatu na Oravskej priehrade. Stretávali sme sa celý čas, čo tam trávil. Keď nachytal ryby – na priehrade mal totiž svoje ,rybárske revíry' – pripravili s manželkou večeru a rozprávali sme sa. Na týchto stretnutiach sme mali možnosť povyberať si podľa vlastnej vôle diela, ktorými sme chceli doplniť zbierkové fondy. Aj preto je naša kolekcia Paštékových diel jednou z najobsiahlejších zo slovenských zbierkových fondov,“ pokračuje kurátorka v rozprávaní pre Pravdu. Pri zostavovaní expozície však siahla aj do zbierok Kysuckej a Turčianskej galérie aj Považskej galérie umenia.
Foto: archív Oravskej galérie
Výstava reflektuje celé umelcovo tvorivé obdobie. Od roku 1955, keď po absolvovaní Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave nastupoval na slovenskú výtvarnú scénu, až po rok 1998, keď zahynul pri autonehode. A v celej šírke – obrazy, akvarely, kresby, grafiky i keramiku. „Mal rád výzvy. Skúmal, či dokáže materiál uchopiť, spracovať a či ho dlhodobo zaujme. Ale keramika zrejme nie, lebo glazovaných reliéfov veľa nevzniklo,“ vysvetľuje Eva Ľuptáková. Z motívov a tém, ktoré si vyskúšal a overil modelovaním hliny, vychádzal aj v grafickom cykle Medzičas – Unikajúca skutočnosť. Kompletná séria šestnástich grafík patrí podľa nej medzi klenoty slovenskej výtvarnej moderny v stálych expozíciách Oravskej galérie.
Spoluzakladal v roku 1957 Skupinu Mikuláša Galandu. Koncom päťdesiatych rokov zatvorili jeho prvú výstavu v bratislavskej Galérii Cypriána Majerníka v predvečer vernisáže. „Večný rebel“ nesmel po roku 1970 vystavovať. Podobne ako ostatní galandovci aj mnohí ďalší výtvarníci. Osamelý bežec slovenskej výtvarnej scény sa oficiálne vrátil do výstavných siení až v roku 1988. Odvtedy jeho výstavy patrili k objavom aj diváckym magnetom.
„Jeho diela vždy burcovali. Kto ich dokáže prečítať, toho nenechajú chladným, lebo Milan Paštéka mal vždy čo povedať. A veľmi presne,“ dodáva kurátorka. Do inšpiratívneho sveta plného pochybností, ale aj istôt a nádeje možno prostredníctvom výstavy Milan Paštéka Dimenzia ticha vstupovať v dolnokubínskej Oravskej galérii do 8. apríla.
