Osmičky v SNG: Nie ilustrácia udalostí, ale príbehy umenia

Átrium Slovenskej národnej galérie diagonálne pretína tri metre vysoká nástenka. Krasopisne vymaľované slová Teď když máme, co jsme chtěli... odkazujú na budovateľskú pieseň, ktorej verše napísal básnik František Halas.

01.03.2018 09:00
debata
Februárová nástenka potrvá v SNG do 31. júla... Foto: SNG
Osmičky SNG Februárová nástenka potrvá v SNG do 31. júla (na snímke dielo Františka Kudláča Revolucionári, 1952).

„Potom sa za to hrozne hanbil, ale musel to urobiť, pretože mal začiatkom päťdesiatych rokov problémy,“ vysvetľuje Alexandra Kusá. „Veľmi populárna pesnička zľudovela. Ale bola aj podvratná, lebo veľa ľudí nemyslelo jej slová tak pozitívne, ako na prvý pohľad vyzerajú. A niektorí si ju môžu zaspievať aj dnes, ak zle zvolia,“ pokračovala v rozhovore pre Pravdu kurátorka prvej z „osmičkových násteniek“, ktorú v utorok večer sprístupnili v Slovenskej národnej galérii.

Neoslavuje komunistický prevrat, desaťročia nazývaný Víťazný február, tak ako kedysi nástenky, čo sa povinne „vyrábali“ v každej škole, každom závode či každej inštitúcii, aby pravidelne pripomínali pre režim významné výročie. Ako sa robila propaganda, prikazuje častým používaním zdevastovaná príručka s predpísanými obrázkami, heslami aj s formou výkladu tej-ktorej oslavovaniahodnej pamätnej udalosti. Ošúchanú brožúru síce chráni pred rukami návštevníkov sklo, ale listovať v nej možno pomocou tabletu.

Galerijná nástenka je z iného súdka. Reflektuje, ako nová ideológia, ktorú vyniesol na vrchol rok 1948, poznamenala výtvarnú scénu. Zjazd národnej kultúry v tom roku vyhlásil novú kultúrnu politiku. Začal presadzovať novú doktrínu menom socialistický realizmus, aj keď sa spočiatku celkom dobre nevedelo, čo to má byť. Dokladom je obraz Františka Kudláča Demonštrácia pred palácom SNR.

„Neskôr dostal názov Revolucionári, pretože žiadna demonštrácia pred Slovenskou národnou radou v Bratislave sa vo februári 1948 nekonala. Pritom presne vieme, že ide o reálne miesto, čo prezrádza názov kaviarne Štefánka. Kudláč obraz namaľoval tak, ako bola zobrazovaná scéna útoku na Zimný palác, ktorá sa však tiež nikdy takto neodohrala. Pekne na ňom vidieť, ako sa propagandisticky narábalo so skutočnosťou,“ vysvetľuje Alexandra Kusá. Považuje ho za typický príklad umenia socialistického realizmu hlásajúceho, že udalosti treba zobrazovať spôsobom, ako o nich máme v budúcnosti uvažovať.

Pred portrétom Klementa Gottwalda zarazí diváka meno autora – Ladislav Guderna. „Vyslovene ,švihol' ranorenesančný portrét Federica da Montefeltra od Piera della Francescu. Niekedy premýšľam, či v zadnom pláne nebola aj podrývačnosť alebo humor. Chcete sa inšpirovať najlepšími dielami? Tak urobím Gottwalda ako Piero della Francesca vojvodu z Urbina. Ale to už nezistíme,“ komentuje kurátorka. Konfrontuje portrét s jeho o pol tisícročia staršou predlohou. A reflexiu témy, aké zmeny priniesol február 1948 do umenia, vypointovala vtipom.

„Na základnej škole som bola nástenkárka a hrozne ma to bavilo,“ priznáva so smiechom Alexandra Kusá. Galerijnú nástenku však pre obmedzený priestor považuje za najťažšiu „výstavu“, akú kedy robila. Na opačnú stranu Februárovej nástenky, ktorá potrvá do 31. júla, pribudne v máji koláž pripomínajúca 70. výročie vzniku SNG. Projekt, ktorého ambíciou je byť nenápadným štuchancom do čias, keď boli mnohé výstavné siene len profesionálne sa tváriacimi nástenkami politických výročí, bude v auguste pokračovať rokom 1968 (v kurátorskej koncepcii Petry Hanákovej) a v novembri reflexiou 100. výročia vzniku Československa (kurátorka Katarína Bajcurová).

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #SNG #nástenka #1969 #Február 1948