Výstava: Každý sa zrkadlí inak

V Galérii Jána Koniarka v Trnave možno ešte do 25. marca navštíviť výstavu Zrkadlo ticha, ktorej kurátorkou je Zuzana Duchková. Expozíciu tvoria diela umelcov zo Slovenska a z Česka. Kurátorka výstavy predstavuje týchto umelcov v pozvánke na výstavu ako ľudí, ktorí skúmajú zrkadlenie doslova a aj v myšlienkovej oblasti.

23.03.2018 16:00
debata
Výstava Zrkadlo ticha trvá v Trnave do 25.... Foto: Petra Vichrová
Zrkadlo ticha Výstava Zrkadlo ticha trvá v Trnave do 25. marca. Na snímke dielo Petry Vichrovej Plavec.

Diela umelcov Petra Brožka, Josefa Lorenca, Dominiky Sládkovej-Paštékovej, Daniela Szalaia, Petry Vichrovej a Lenky Vilhelmovej uvádza ako kolekciu, ktorej autori sa líšia nielen národnosťou, vekom, ale aj naturelom a technikou. Zaoberajú sa však príbuznými témami, ktoré sa dajú pomenovať dvoma slovami – zrkadlo ticha. To znamená, že skúmaný predmet (predmet, ktorý stvárňujú) sa stretáva so svojím obrazom (zrkadlením). Nech je to čokoľvek, ticho všetko spája, hovorí kurátorka výstavy. Ticho a zrkadlenie v ňom ponúka možnosť skúmať aj seba samého vo vzťahu k okoliu (robí to napríklad výtvarníčka Sládková-Paštéková). Samotné zrkadlo chápe každý umelec inak, a to je práve podnetné.

Zrkadlo bolo vždy magickou plochou, jej zázračnosť sa objavuje už v mytológii či v rozprávkach. Krajiny za zrkadlom sú skrátka lákavé. Zvláštnym spoločníkom je zrkadlo pre márnivých, ktorí sa v ňom skúmajú alebo nachádzajú v ňom svojich dvojníkov. „Pre niekoho je zrkadlo priateľom, pre iného nepriateľom,“ hovorí Duchková. „Ponúka možnosť lepšie vnímať samého seba, vytvoriť obraz o sebe.“ (Vilhelmová, Lorenc, Brožka). Zrkadlo však môže ponúknuť aj obyčajnú ilúziu videného, toho, čo stále plynie a mení sa (Vichrová). Odraz v zrkadle sa tiež niekedy stáva zopakovaním alebo vytvorením novej skutočnosti (Szalai).

S témou zrkadla sa iste radi na výstave pohrajú aj samotní diváci. Je to príležitosť zoznámiť sa s tvorbou výtvarníkov, ktorí majú fantáziu a vedia aj uvažovať. Každý má inú náplň: Petr Brožka sa zameriava na multimediálnu tvorbu, Josef Lorenc sa zaoberá dizajnom úžitkovej keramiky, keramickou plastikou, tvorbou v architektúre, medailérstvom aj sklom, Dominika Sládková-Paštéková robí maľbu, grafiku i voľnú plastiku, keramiku aj ilustrácie. Daniel Szalai sa venuje recyklovaniu netradičných materiálov, ako sú napríklad röntgenové snímky ľudského tela, grafickému a textilnému dizajnu. Petra Vichrová sa v posledných rokoch vo svojej tvorbe zaoberá vodou, hlbinami a deformáciám na vodnej hladine, čo spracúva realistickou formou. Lenka Vilhelmová zasa rada vstupuje do priestoru. Každý sa skrátka zrkadlí inak, a to je vždy zaujímavé.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Galéria Jána Koniarka v Trnave #Zrkadlo ticha