Príbeh Československa rozpráva Satinského stan aj Nepelova medaila

, 26.04.2018 12:34, aktualizované: 17:44

Veľké plátno, ktorému vládne cisár František Jozef v slávnostnom rúchu, znivočili hlboké rezné rany. Svojskou pamiatkou ho poznamenali legionári, ktorí sa z frontov I. svetovej vojny, kam odchádzali brániť rakúsko-uhorského panovníka, vracali do Československa. Vtedy visel v kancelárii rimavskosobotského úradu, dnes dokumentuje nenávisť navrátilcov k monarchii na Česko-slovenskej a Slovensko-českej výstave. Na Bratislavskom hrade ju slávnostne otvorili vo štvrtok napoludnie.

Skôr ako upúta návštevníka rozrezané plátno, môže sa zahľadieť na originály vzácnych dokumentov, ktoré hrali významnú úlohu v histórii Československa. Pittsburská dohoda, Koaličná zmluva z Versailles, Mníchovská dohoda, Viedenská arbitráž sú v našich zemepisných šírkach vystavené vôbec po prvý raz. „Politika tvorí dôležitú súčasť života, ale nie je to základ. Povedali sme si, že ukážeme, ako vyzeral život v Československu, ako fungovala propaganda či ekonomika, ako sa vyvíjalo náboženstvo, šport a podobne,“ hovorí riaditeľ Historického múzea Národného múzea v Prahe Marek Junek.

Štandarda, ktorá v 30. rokoch viala na prezidentskom aute Tomáša Garrigua Masaryka. Na zdrape papiera ceruzkou napísaný Prvý zákon československého štátu. Pero, ktorým bola podpísaná Martinská deklarácia. Téma politika ponúka aj perličky ako písací stroj s väčším fontom, na ktorom písali prejavy Gustávovi Husákovi, pretože zle videl. Oblek Miloša Jakeša či modrý pulóver Václava Havla, ktorý mu darovala manželka západonemeckého konzula. Guľka sovietskeho okupanta rozbila sklo a prestrelila slovo oslobodenie na dohode o dodržiavaní ľudských práv – poškodený obraz ako spomienka na august 1968. Tatarkove Písačky v podobe malej knižôčky s lupou, prostredníctvom tzv. kolibríkov k nám prichádzala zakázaná literatúra.

Výstava k storočnici vzniku Československa na...
Výstava k storočnici vzniku Československa na Bratislavskom hrade potrvá do 9. septembra - návštevníci si môžu pozrieť aj stan Jula Satinského. Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

Akciu K, keď v 50. rokoch pálili knihy a sochy z kláštorov, pripomínajú obhorené plastiky – Pannu Máriu s dieťaťom a sv. Floriána zachránila pred zničením dajaká dobrá duša. Po domácky vyrobený zapaľovač politického väzňa, na ktorom sa rytinou vyznáva zo svojej viery. Malý misál z roku 1935, s ktorým v 50. a 60. rokoch slúžili kňazi tajné omše. V Čechách búrali kostoly až v 70. a 80. rokoch, svedkom ničenia je fragment brvna a zvon, ktorý na ňom visel. Aj takto reflektuje výstava tému viera.

Výstava
		k storočnici vzniku Československa
		na...
Výstava k
		storočnici vzniku Československa
		na...
+15Výstava k storočnici
		vzniku Československa
		na...

Vitrážové okná a mreže zo zbúranej synagógy na Rybnom námestí v Bratislave. Drevená tabuľa z miesta, kde bolo pochovaných 960 nemeckých vojakov. Ľúbostná pieseň chorvátskeho skladateľa s notovým záznamom a textom v troch jazykoch. Noviny Bars, ktoré od 19. storočia podrobne zachytávali dianie v Leviciach a okolí. Tému My a oni možno vykladať rôzne, záleží na uhle pohľadu. Ako jedinec a štát, ako vzťah štátu k národnostným menšinám, ale aj ako vzťah Čechov a Slovákov.

Čo robí medzi modelmi scénických návrhov a divadelnými kostýmami písací stroj? Písal na ňom spisovateľ Janko Jesenský. Obyčajný neveľký stan s batohom a vibramami pripomína, ako trávil voľný čas Július Satinský. Zlatá olympijská medaila zo Sappora pripomína hviezdne chvíle Ondreja Nepelu. Malé kópie Štefánikovej sochy dostávali za odmenu tí, ktorí prispeli na jej financovanie.

„Po zmene režimu a nástupe komunistov zničili Štefánikovu sochu, ktorá stála v Leviciach. Zachoval sa z nej len fragment, dva lipové listy ako symbol Slovenska,“ prezrádza kurátorka Lenka Lubušká z Historického múzea SNM. Pridáva aj ďalšiu perličku: „Inšpirácia ľudovým motívom sa vždy vracia do módy, aj teraz. Tieto šaty nosila pani Hodžová, manželka politika a predsedu československej vlády Milana Hodžu.“

Výstava k storočnici vzniku Československa na...
Výstava k storočnici vzniku Československa na Bratislavskom hrade potrvá do 9. septembra - návštevníci si môžu pozrieť aj zlatú olympijskú medailu Ondreja Nepelu zo Sappora. Autor: Pravda, Ľuboš Pilc

V telefónnej búdke si možno vypočuť príbehy ľudí. „Slovákov, čo sa presťahovali do Čiech, a, naopak, Čechov, ktorí prežili život na Slovensku. Ďalším motívom sú osudy významných predstaviteľov spoločného štátu, ktoré však rozprávajú ich potomkovia. O otcovi hovoria syn Novotného aj syn Husáka, vnímajú ich však trochu inak ako častokrát spoločnosť,“ pripomína riaditeľ Historického múzea SNM Peter Barta.

Projekt k 100. výročiu vzniku Československa vznikol v spolupráci Národného múzea v Prahe a Slovenského národného múzea v Bratislave. Vystavené predmety vyberali zo zbierok desiatok múzeí a inštitúcií aj od súkromných zberateľov. Rozpráva príbeh štátu, ktorý spočiatku vyzeral ako neuskutočniteľný sen. Ovplyvnil životy miliónov obyvateľov, ktorí ho formovali a utvárali, prežívali v ňom všedné i slávnostné životné okamihy, aj dramatické dejinné zvraty. Cez predmety inštalované do štrnástich tematických celkov osvetľuje na ploche takmer 1 400 m2 Česko-slovenská a Slovensko-česká výstava nielen príbeh spoločného štátu. Rozpráva aj o premenách školstva, vývoji architektúry, premenách krajiny či ozbrojených silách. Na Bratislavskom hrade bude do 9. septembra, potom sa kompletne presťahuje do Národného múzea v Prahe.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Česko-slovenská/Slovensko-česká výstav #bratislavský hrad
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk