Polovková: Sme v situácii, keď si jednotlivci chcú prispôsobovať históriu

, 31.05.2018 13:30
Putovnú výstavu Príbehy 20. storočia môžu...
Putovnú výstavu Príbehy 20. storočia môžu záujemcovia vidieť až do 3. júla v Tisovci, neskôr sa presunie do Rimavskej Soboty. Autor:

Pamäť dokáže byť krátkodobá, vrtkavá či selektívna. Aj to je dôvod na to, aby sme si našu históriu stále pripomínali.

Prostredníctvom priamych svedectiev ľudí poznačených totalitným režimom sa o to snaží aj občianske združenie Post Bellum, ktoré pripravilo aj putovnú výstavu Príbehy 20. storočia. O peripetiách, s ktorými sa projekt stretol, ale aj o hlavných cieľoch združenia porozprávala viac jeho riaditeľka Sandra Polovková.

Mesto Rimavská Sobota nedávno nevyhovelo vašej žiadosti o inštaláciu putovnej výstavy na verejných priestranstvách mesta. V snahe vyriešiť vzniknutú situáciu ste sa v utorok osobne zúčastnili aj zasadnutia mestského zastupiteľstva, s ponúknutými možnosťami ste sa však nestotožnili. Kde bol najväčší problém?

Namiesto priestorov na námestí, kde by mala výstava najväčší dosah, nám primátor mesta Jozef Šimko ponúkol priestor tzv. čierneho mesta, čo nie je slovné spojenie vhodné pôdy mestského zastupiteľstva, pretože ide o časť, kde žije prevažne rómska populácia. Druhá ponuka bol priestor pri už nefunkčnom obchodnom dome, kde už išlo o absolútne dehonestovanie výstavy. Po medializovaných problémoch v komunikácii s mestom nás už v piatok kontaktovali z Banskobystrického samosprávneho kraja s návrhom, aby sme výstavu umiestnili na nádvorí Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. S rovnakou ponukou nám v utorok dopoludnia volali aj z Ministerstva kultúry SR. Čo sa týka nádvoria, ľudia už budú musieť vynaložiť istú energiu, aby výstavu navštívili, čo sa mierne vzďaľuje jej cieľu. O tom, že je to jediné možné riešenie, nás však presvedčilo rokovanie mestského zastupiteľstva.

Niektorí poslanci na rokovaní znižovali hodnotu jednotlivých príbehov, označili ich za minoritný pohľad. Primátor mesta organizáciu Post Bellum v jednom momente dokonca obvinil zo spolupráce s Georgeom Sorosom a dodal, že s vami urobí poriadok len Viktor Orbán. Ako ste sa vtedy cítili?

Celé to bolo veľmi negatívne. Hneď v úvode som sa musela ohradiť aj proti slovám primátora, ktorý sa o výstave neustále vyjadroval ako o reklame. To, čo potom odznelo z úst niektorých poslancov, nebolo vôbec príjemné. Osobne mi z toho bolo veľmi smutno. Bohužiaľ, sme v situácii, keď si jednotlivci chcú históriu prispôsobiť podľa seba. Ak sa niekto o svedectvách doby dokáže vyjadriť, že ide o minoritný názor, je to vážny problém.

Utvrdil vás tento zážitok v tom, že treba v mapovaní príbehov 20. storočia pokračovať?

Určite áno. Príbehy 20. storočia je navyše veľmi nekonfliktná výstava. Pochopím, že napríklad výstava, ktorá bola do nedele v Stupave a ktorá rozoberala tému spolupráce, resp. nespolupráce s ŠtB, môže ešte stále zatínať do živého, ale proti tejto výstave vystúpili ľudia, ktorí majú o histórii vlastné predstavy.

Riaditeľka občianskeho združenia Post Bellum...
Riaditeľka občianskeho združenia Post Bellum Sandra Polovková. Autor: Tomáš Halász

Stretla sa už organizácia s podobným prípadom?

Konkrétne táto výstava už jednu komplikáciu mala. Na príbeh panej, ktorá bola členkou sionistického hnutia a prežila holokaust, podala trestné oznámenie ĽS NS. Čo sa však týka komunikácie s mestami, s podobným prípadom sme sa ešte nestretli. Na výstavu Príbehy 20. storočia máme zatiaľ len pozitívne reakcie. Samozrejme, nenávistné prejavy v on-line svete sú na dennom poriadku, ale snažíme sa nevšímať si ich.

Spomenuli ste príbeh panej, ktorá prežila holokaust. Ako títo pamätníci vnímajú extrémistické nálady v spoločnosti a stranu, ktorá ich podporuje, v parlamente?

Negatívne a s obavami, aby si tým, čím museli prejsť oni, neprešli aj ich najbližší. Ja osobne si neviem ani predstaviť, aké je to byť v koži človeka, ktorý prežil Auschwitz, a na ulici zrazu počuje heslá ako Za Boha a za národ! či Na stráž!

Ľuďom sa snažíte pripomínať, že je to práve pamäť, ktorá formuje našu identitu. Čo sa stane národu, ak ju stratí? Dokáže sa zo svojich chýb poučiť?

Riziko ich opakovania je stále prítomné. Práve preto sa snažíme, aby sa o históriu zaujímala najmä mladá generácia. Aby hľadala relevantné zdroje približujúce obdobie, ktoré, našťastie, nemala možnosť prežiť. Nemala by históriu spoznávať len cez strohé čísla a fakty, ale aj cez jednotlivé príbehy ľudí.

Ak mladí nepoznajú minulosť, dokážu si vážiť súčasnosť – demokraciu?

Mnohí mladí ľudia, ktorí sa už narodili do demokracie, netušia, čo prežívali ich predkovia. A to nehovorím o dávnych predkoch z obdobia Veľkej Moravy, ale o ich prastarých či starých rodičoch. Práve včera som absolvovala diskusiu so študentmi strednej školy, ktorí sa narodili na prelome tisícročia a veľa z nich netuší, čo všetko má a o čo všetko môže veľmi jednoducho prísť – či už je to sloboda prejavu, sloboda pohybu alebo úplne najzákladnejšie právo na život. Danú dobu sa im snažíme priblížiť prostredníctvom zážitkových workshopov a príbehmi reálnych ľudí. Chceme, aby si svoje práva a slobody začali uvedomovať.

Ako vyzerá taký zážitkový workshop? Čítala som, že inscenujete aj vypočúvanie príslušníkmi ŠtB?

Robíme to formou hry. Študenti dostanú svoje postavy, no v momente, keď sa cítia nepríjemne, z nich môžu, samozrejme, vystúpiť. Máme presnú metodiku, ako ich viesť. Ich postavy sa v procese vyvíjajú a stane sa, že pod tlakom začnú napríklad s ŠtB spolupracovať a podávať im informácie z disidentskej skupiny. Je vopred špecifikované, čo by sme chceli u konkrétnej postavy docieliť. Pri niekom je to spomenuté zlomenie na spoluprácu, čomu však predchádzajú hrozby a vyhrážky. Pri následných diskusiách, keď už študenti vystúpia zo svojich úloh, si často začínajú uvedomovať, čo pre nich skutočne znamená sloboda.

Mnoho dôležitých svedectiev doby často delí od odhalenia len obyčajná otázka. Máme záujem pýtať sa starších ľudí, možno starých rodičov, na ich minulosť a podmienky, v akých žili?

Pýtame sa málo. Aj preto sa na našich workshopoch snažíme motivovať mladých aj k tomu, aby sa začali pýtať, kým ešte majú koho.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#umenie #Sandra Polovková #Post Bellum SK #konflikt #výstava
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk