„Vyberať bolo z čoho. Máme široký zbierkový fond, ktorý zachytáva vývoj dizajnu na území Slovenska. Lenže múzeum je len vtedy múzeom, keď má expozície, nielen zbierky,“ pokračuje vedúci Slovenského múzea dizajnu v Bratislave a zároveň vedúci kurátor projektu 100 rokov dizajnu / Slovensko 1918 – 2018.
Móda v čase, Ako sa sedelo. Hravé detstvo, Sklo, Písmo… Viac ako päť stoviek predmetov rozpráva v dvadsiatich kapitolách príbeh o vývoji domáceho dizajnu a úžitkového umenia v priebehu storočia. Uvádza ju svetový unikát – hliníkový strešný box na autá Alumined, ktorý svojou štruktúrou pripomína diamant. Ide o prvý svetový i slovenský produkt, keďže o zásadné inovácie v oblasti strešných boxov nebol celé polstoročie záujem.
Najstarším exponátom je poľná fľaša od Carla Augusta Scholtza, ktorou boli vybavení vojaci v prvej svetovej vojne. „V Matejovciach sa vyrábala v rokoch 1913 až 1918, a je to dizajn, ktorý pretrval,“ pripomína vedúci kurátor expozície. Medzi ďalšie rarity expozície patrí podľa neho prvá hifi-veža Tesla 820 z roku 1984 s kazetovým prehrávačom, rádioprijímačom a gramofónom, ktorá od dizajnu cez konštrukciu až po výrobu vznikla na našom území. Spomína aj o desaťročie starší prvý slovenský ventilátor zo Strojsmaltu Pohorelá, prvý slovenský taxameter z roku 1994 či prvý domový telefón.
„Najdrahšie predmety sú prototypy. Napríklad úžasný sadrový telefón, ktorý je jediný na svete, má nevyčísliteľnú hodnotu. Drevené hračky Václava Kautmanna z druhej polovice šesťdesiatych rokov dokonca nie sú ani prototypy. Autor ich vytvoril pre svoje deti a sú nadčasové,“ pridáva ďalšiu perličku.
Po vstupe do expozície si môže návštevník vybrať z troch chodníkov. Kóje na ľavej strane sú orientované tematicky, pozornosť priťahuje nielen móda, ale hoci aj najstaršie počítače domácej proveniencie ako Višňovského Didaktik M či Thurzov PMD 85. Na materiály sú zamerané kóje vpravo, v ktorých možno sledovať, ako sa rokmi menila podoba prác z dreva, zo skla, z keramiky či plastov. Chodník v strede sa sústreďuje na komunikačný dizajn – od písma cez knižnú grafiku až po plagátovú tvorbu. Inštalácia navyše pripomína labyrint – návštevníka podchvíľou zastaví bariéra, takže sa musí vrátiť a hľadať „východ“.
„Expozície ponúkajú námety pre ďalšiu diskusiu nielen o materiálovej skladbe, ale aj o tvarovaní v dizajne, o procese vzniku výrobkov, o experimentovaní pri navrhovaní, o porovnávaní starého dizajnu s novým, o komunikácii a multimédiách alebo o budovaní vizuálnej identity,“ vysvetľuje Maroš Schmidt. Pre mladých je výstava nielen príležitosťou pripomenúť si veci, ktoré poznajú trebárs z domácností starých či prastarých rodičov, ale aj zaujímavú cestu, ktorú dizajn v priebehu desaťročí prešiel. V tých skôr narodených zas mnohé predmety vyvolajú nostalgické úsmevy i spomienky, napríklad v takomto kresle som sedával či takýto fén máme dodnes doma.
Slovenské múzeum dizajnu, ktoré vzniklo koncom roka 2013, patrí k najmladším. V histórii dizajnu a jeho tvorcov na území Slovenska je ešte veľa nepreskúmaných miest. Mnoho predmetov, modelov či dokumentov vzala skaza, iné ostávajú zabudnuté v pivniciach.
„Výskum je krásna záležitosť. Príležitosť stretávať sa s ľuďmi, ktorí dizajn tvorili, nahrávať s nimi rozhovory, pátrať v archívoch, objavovať prvenstvá,“ dodáva Maroš Schmidt. Výstava 100 rokov dizajnu / Slovensko 1918 – 2018 bude v Slovenskom múzeu dizajnu dva roky.
