Dolámané a ohorené kýpte štíhlych smrekov odkazujú na kalamitu, čo sa prehnala lesom. Fotografie Cigánsky baldachýn a Mŕtvy les pod Kriváňom napovedajú, že Karola Plicku nefascinovala len mágia ľudovej kultúry. Hoci vystavené kroje ako by mali akcentovať najmä túto časť jeho tvorby, ktorá ostala zapísaná v pamäti mnohých. Najvýraznejšie azda filmom Zem spieva.
Objektívmi svojich aparátov objavoval pravdu o živote ľudu. „Keďže poslaním umenia je odkrývať a rozdávať krásu, od prvých chvíľ, idúc za vnútorným hlasom krásy, hľadal som onú pravdu, o ktorej Anatole France povedal: Keby som si mal vybrať medzi krásou a pravdou, neváhal by som a zvolil si krásu, pretože som si istý, že obsahuje v sebe vyššiu a hlbšiu pravdu, než pravda sama,“ vyznal sa v spomienkach. Citát je súčasťou výstavy Karol Plicka: Obraz a pieseň, ktorú v utorok otvorili v sídelnej budove Slovenského národného múzea v Bratislave.
Foto: SNM - múzeá v Martine
Krajina, drevené kostolíky, kríž vytesaný do stromu aj honosné hrady či mestské paláce. Senníky roztratené po svahoch, ľan, čo sa suší na stráni, aj stohy sena na lúkach. Ľudia vo sviatočných krojoch, ale aj len tak v pracovnom odeve na jarmoku či v lese. Odpočívajúci drevorubači s dlhými umastenými vlasmi spletenými do vrkôčikov. Dievča s bohatou kvetinovou partou, podobná sa stala módnym artiklom. Bezstarostné deti šantiace pri roztopašných hrách. Fotografie akoby čas nepoznamenal.
Prišiel ako muzikant
Prvýkrát navštívil rodák z Viedne, ktorý vyrastal v Českej Třebovej, Slovensko v roku 1919 s vianočným zájazdom do Piešťan. „Prišiel som ako muzikant, ale nemohlo zostať len pri muzike. Vtedajšie Slovensko, to bol mnohotvárny svet starobylej, vysokej ľudovej kultúry. Jej umelecká sila a krása si ma doslova podmanili. Silný moment výtvarný, ktorý prenikal ľudovú kultúru, lákal ma práve tak ako stránka hudobná,“ cituje Plickovo vyznanie ďalší panel.
Netrvalo dlho a k zapisovaniu ľudových piesní v službách Matice slovenskej pridal fotografiu a film. V roku 1939 musel odísť, po skončení druhej svetovej vojny sa však na milované Slovensko znova vrátil. Sám o sebe vravel, že je majstrom devätora remesiel. „Rovnakou mierou bol filmár, režisér, kameraman i scenárista, fotograf, tvorca fotografických publikácií, folklorista – zberateľ hudobných a slovesných ľudových prejavov, etnomuzikológ, organizátor prvých folklórnych festivalov, pedagóg, dirigent speváckych zborov i husľový virtuóz,“ uvádza kurátorka výstavy Daša Ferklová.
Fotoaparáty s bohatým príslušenstvom, filmová kamera, husle, notové zápisy piesní aj fotografické publikácie dokumentujú na výstave široké spektrum Plickových tvorivých záujmov. Fotografie z rodinných albumov predstavujú jeho rodičov, neskôr manželku so synom. Pas ešte z čias monarchie pripomína jeho cestu s kvartetom do Švédska, keď sa v Berlíne venoval štúdiu hry na husle. Vyčkávanie na záber, komponovanie filmového obrazu s „hercami – nehercami“. Každý vystavený dokument stojí za povšimnutie, odkrýva kus jeho osobného i umeleckého života. Veľavravne dotvárajú expozíciu, ktorej dominuje päťdesiat fotografií.
Plickovo múzeum v Blatnici zatvorené
Ženičky kľačiace pri ošarpanom múre, popri ňom pomaly kráčajúci dlhovlasý muž s kabanicou prehodenou cez plecia. Fotografia s názvom Stena plaču a modlitieb vznikla v Čičmanoch v polovici 20. rokov. „Moje fotografie nie sú reportážou. Chcú byť umocneným záznamom neobyčajnej skutočnosti, ktorú mi bolo dopriate spoluprežívať. Lebo prekrásna realita, ktorú som na svojich cestách stretával, si priam žiadala umelecké videnie a jemu zodpovedajúci záznam. Iba tak bolo možné preniknúť k jej podstate a plne ju pochopiť,“ pripomína ďalší citát z vyznaní Karola Plicku.
Foto: SNM - múzeá v Martine
V Blatnici bolo od roku 1988 jeho múzeum, ale magnet zahraničných turistov zatvorili. Pre zlý technický stav kúrie, v ktorom sa nachádzalo. Keďže peňazí na rekonštrukciu nebolo, uvažovalo sa o predaji objektu. Rozhodnutie objekt aj s pozemkami predať dočasne ministerstvo kultúry pozastavilo. Zachrániť sa ho teraz pokúša žilinská župa.
Expozície presťahovali do Slovenského národného múzea v Martine. Výstava Karol Plicka: Obraz a pieseň, ktorá bude v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave do 3. februára budúceho roka, je malou ukážkou toho, čo muselo opustiť zubom času zdevastované priestory.
