Dôvod? Podozrenie, že ide o falzifikáty. Na aký podnet zasahovali? „Na základe vlastnej operatívnej činnosti,“ uviedol pre Pravdu hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Radko Moravčík.
Začalo sa podľa jeho slov trestné stíhanie, keďže ide o podozrenie z falšovania predmetov kultúrnej hodnoty. „V súčasnej dobe sú vykonávané všetky potrebné úkony a opatrenia za účelom objasnenia skutku. Súčasťou vyšetrovania je aj odborné skúmanie zaistených predmetov,“ vysvetlil. Koncom júna požiadali vyšetrovatelia o posudok Slovenskú národnú galériu.
„Často spolupracujeme s políciou, ale takto do hĺbky sme ešte nešli. Pracujeme na ňom. Dohodli sme sa, že odborné posúdenie im pošleme do konca júla. Kvôli vyšetrovaniu sa až do jeho konca k problému nebudeme vyjadrovať,“ povedala pre Pravdu riaditeľka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá.
Kolekcia prezentovaných diel pochádzala zo súkromnej zbierky a tvorili ju prevažne práce zo záverečného tvorivého obdobia Rudolfa Filu. Maliara, ktorý výrazne zasiahol do vývoja slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia, bol však hviezdou prinajmenšom európskej výtvarnej scény.
„Máme doložené potvrdenia o pravosti vystavovaných diel. Výsledkami expertízy ani vyšetrovania polície galéria zatiaľ nedisponuje,“ vyjadrila sa pre náš denník Alena Chebeňová, riaditeľka Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, pod ktorú spadá aj Galéria Kolomana Sokola.
Podobne záležitosť vysvetlil aj kurátor výstavy Karol Maliňák. „Pracoval som v dobrej viere, že zberateľ vystavené diela zakúpil od rodiny. Niekoľkonásobne ma o tom uistil,“ povedal pre Pravdu. A dodal, že ani nemá kontrakt, aby si ich pravosť overoval, takže pracoval v dobrej viere. „Ide skutočne o diela Rudolfa Filu,“ povedal nášmu denníku člen rodiny, ktorý spomínané práce predal jednej z bratislavských súkromných galérii. Tam ich zberateľ zakúpil.
Originálny maliar Rudol Fila (1932 – 2015) patril medzi výrazné zjavy slovenskej i medzinárodnej výtvarnej scény. „Čarbanice“ zvykol s úsmevom odpovedať na otázku, čo robí. Slová zvykol vážiť ako farebné odtiene a línie štetca, preto hneď dopĺňal ďalšie termíny, ktorými charakterizoval svoj spôsob tvorenia: krátke spojenia, retuše, asanácie, oponentúry, paródie, vysvetlenia, komentáre. Už v polovici 60. rokov vystavoval v Paríži a patril k najvýznamnejším predstaviteľom abstraktnej maľby u nás.
Nepatril k tým, čo verili, že umenie dokáže zmeniť svet. Vážil si však revolucionárov, ktorí sa ho snažili prevracať a platili za to strašnú cenu. „Áno, boli aj umelci – moralisti, fakt vynikajúci. Taký Goya! Neslýchane, čo všetko svojimi karikatúrami ľuďom navyčitoval, aby zatriasol ich svedomím. Najviac však zatriasol sám sebou. Nielenže získal kopu nepriateľov, ale rozvrátil aj sám seba. Maximom je, ak sa básnikovi, hudobníkovi alebo maliarovi skutočne podarí vytknúť svojou tvorbou človeku nejaké nepatričnosti alebo ho pohladkať, pochváliť,“ dodal Rudolf Fila v jednom z rozhovorov pre Pravdu.
